pondelok, 25. septembra 2017

O tom, že všetko sa deje z nejakého dôvodu

V živote každého z nás sú momenty – a nie je ich málo – ktoré by sme najradšej vymazali alebo lepšie – nikdy ich nezažili. Trápne situácie, pády, hádky, zlyhania, omyly. Občas sa nám dokonca zdá, že "toto sa môže stať len mne" alebo "inak to dopadnúť vlastne ani nemohlo". Skĺzneme do negativizmu, príliš sa upneme na "tú záležitosť" a rozoberáme ju v hlave over and over again niekoľko hodín, dní a ešte aj po rokoch sa k nej masochisticky vrátime.

Foto: Nout Gons via Pexels

Hneď na úvod tohto článku Vám chcem posunúť myšlienku, ktorej uvedomenie si mi zásadne uľahčilo život. Žiadne rozhodnutie nie je nesprávne. Každý deň sa stretávame s potrebou uskutočňovať voľbu. Začína sa to hneď ráno – zoberiem si toto alebo iné tričko? Niekedy sa aj takéto triviálne rozhodnutie môže skončiť výčitkami (dáme si náš obľúbený, ale nie veľmi pekný, navyše starý a vyťahaný sveter a potom vonku stretneme našu rivalku ešte snáď od základnej školy, ktorá sa nám v minulosti vysmievala aj za oveľa menšie "prešľapy"). Samozrejme, oveľa viac v hlave prehodnocujeme podstatnejšie veci – pôjdem na túto alebo na inú školu? Nemala by som skončiť tento (pravdepodobne) neperspektívny vzťah? Je toto práca, do ktorej chcem aj naďalej chodiť? Nuž, ako som napísala – nech sa rozhodnete akokoľvek, nikdy sa nerozhodnete nesprávne. Nikdy totiž nebudete vedieť, čo horšie alebo lepšie by Vás čakalo, keby ste svoje rozhodnutie urobili inak. Možno niekedy po svojom rozhodnutí budete mať pocit, že ste si vybrali zle. Že zmena, ktorú malo Vaše rozhodnutie za následok, sa Vám nepáči. Že by ste najradšej vrátili svoj život do momentu, kedy ste toto rozhodnutie urobili a ZAKÁZALI by ste si urobiť ho znova. Ale takto to nefunguje. Všetko je tak, ako má byť. Pretože v každom momente myslíme a konáme najlepšie ako vieme.

Samozrejme, prehodnocovanie rozhodnutí, výčitky a úvaha "čo by bolo keby" môžu byť (aj napriek vždyskvelým rozhodnutiam) súčasťou nášho života a myslím si, že by aj mali byť. Vďaka nim získavame alternatívne pohľady, uvedomujeme si svoj rozvoj, stanovujeme si budúce ciele, formujeme svoje vlastné ja. Ak sa nám napriek tomu predsa len zdá, že nám život občas krivdí, mám tu pre Vás ďalšiu užitočnú myšlienku.

Čokoľvek sa v našom živote stane, čokoľvek (ktokoľvek) do neho príde alebo z neho odíde, každý takýto moment je vlastne iba výmenou. Ak napríklad dostaneme v práci výpoveď, pravdepodobne si nikto z nás nepovie "jupí, to je skvelé, neviete si predstaviť, ako veľmi sa teším...". Hlavou nám ide skôr poníženie a všetky účty, ktoré potrebujeme zaplatiť. Ale! Strata práce a ani žiadna iná negatívna udalosť nie je koncom sveta. Je to len jedna etapa, ktorá sa skončila, aby sa ďalšia mohla začať. Jedny dvere sa zatvorili, iné sa otvoria. Ak sa na to pozrieme čisto technicky bez emócií, potom naozaj – každá strata je len výmenou.

Samozrejme, sú tu potom ešte tie naozaj veľké "krivdy života", ktoré sú tak veľkými boľačkami, že sa zdanlivo nedajú prelepiť len tak nejakým leukoplastom. Našťastie, aj na tieto sa vzťahujú všetky spomínané múdrosti. Akokoľvek veľmi po niečom túžime, akokoľvek dlho pre to drieme a akokoľvek tomu podriadime svoj život, nikdy nebudeme mať záruku, že to jedného dňa dostaneme. Tu neplatí rovnica – koľko času, energie a financií do niečo vložíme – toľko sa nám vráti. Môžeme do niečo vložiť naozaj veľa a dostať späť nič. Taký je život. Nie vždy vieme zmeniť okolnosti, ale vždy vieme zmeniť svoj postoj. Neberme preto zlyhania, omyly a straty ako zlé konce niečoho, pretože niekedy to, že niečo nedostaneme alebo nedosiahneme, je v skutočnosti to najlepšie, čo sa nám mohlo stať. Vďaka tomu sme tu, kde sme a tým, kým sme. 

Je prirodzené, že nevidíme zmysel v negatívnych veciach, ak sa nám práve dejú (mimochodom – prívlastok negatívny/pozitívny udalostiam priraďujeme my, teda je len a len na nás, akú "nálepku" zvolíme). Na ceste životom nikto nevidí pred seba. Každá udalosť – či už pozitívna alebo negatívna – je akýmsi bodom v našom živote. V budúcnosti, keď sa obzrieme a budeme vedieť body spojiť, až vtedy nám dajú všetky zmysel.

pondelok, 18. septembra 2017

Diagnóza: Nemám čas


Neexistuje nedostatok času, len zle zmanažovaný čas. 

Neexistuje nedostatok času, len nedostatok vôle. 


Krásne ránko:)

Aj keď nerada generalizujem a nezažila som svet pred 50 či 100 rokmi, zdá sa mi, že dnešná doba je akási uponáhľaná. Mnoho ľudí permanentne "nemá čas" a ja sa zamýšľam, či to je naozaj tak alebo sa z tohto slovného spojenia stala už bežná súčasť našich slovníkov ako debaty o počasí. Stretávame sa s ľuďmi, ktorí nemajú čas chodiť cvičiť (síce tvrdia, že by naozaj veľmi chceli), ktorí sa k obedu dostanú o pol tretej poobede (síce sú na nohách už od 5:30), ktorí Vám mesiac nereagujú na správu a potom Vám odpíšu "prepáč, píšem až teraz, nemal/a som čas...". Nachádzate aj Vy vo svojom okolí takéto prípady? Ste aj Vy takýmto prípadom?

Sú dni a týždne, kedy NAOZAJ nemáme čas. Keď máme pred skúškou, v robote dokončujeme dôležitý projekt, lietame po vybavovačkách, sťahujeme sa... Okej, niekedy NAOZAJ nemáme čas. Čo však robiť s takou tou NEMÁMČAS chorobou, ktorá trvá príliš dlho a vlastne sa vlečie akoby naprieč celým našim životom? Mám na mysli tú NEMÁMČAS výhovorku, ktorú radi používame, keď sa nám do niečoho nechce, chceme niečo odložiť, chceme sa niečomu vyhnúť alebo chceme pôsobiť ako zaneprázdnený človek, ktorý má vždy niečo zaujímavé na práci. 

Nuž. NEMÁMČAS človekom je občas každý z nás. Či už naozaj alebo nie naozaj. Ako však zvládať svoj čas, ak ho naozaj chceme využiť efektívne a presne na to, na čo chceme? Ako zaradiť do svojho denného či týždenného programu niečo, čo sa tam doposiaľ nedokázalo vtesnať? Tu je mojich pár tipov:)

Zdroj: Pexels

1 - Určite si priority - krátkodobé, aj dlhodobé 

Ak svoj život žijeme bez toho, aby sme ho prehodnocovali, niečo od neho očakávali a niečo pre svoje sny urobili, môže sa stať, že ho budeme žiť len tak random. Zamyslime sa a pokojne si aj na kus papiera alebo do mobilu napíšme, čo by sme chceli vo svojom živote vidieť, zažiť, urobiť, dosiahnuť. Nebojte sa, že bude Váš zoznam príliš dlhý, na jeho plnenie máte ešte cca 60 rokov:) Tento zoznam bude Vaše "vodítko", Vaša cesta. Majte ho poruke. Ľahšie tak svoje dni orientujete na to, čo je pre Vás skutočne dôležité, naopak, zbytočné aktivity pôjdu bokom. Keď budete mať všetky svoje ambície takto pokope pred sebou, uvedomíte si, že potrebujete niektoré veci vo svojom živote robiť inak, ako ste ich robili doposiaľ. Možno ráno začnete vstávať o hodinu skôr, možno prestanete fajčiť, možno si začnete odkladať peniaze do prasiatka... Zoznam Vám otvorí oči. Pretože v skutočnosti to nie je LEN TAK HOCIJAKÝ zoznam, ale VAŠE PRIORITY, VÁŠ VYSNÍVANÝ ŽIVOT. Krátkodobejšie (denné/týždenné) úlohy si môžete značiť do diára, dlhodobejšie úlohy niekam bokom - nepochybujem, že aj na tieto účely už bolo vytvorených množstvo dobrých mobilných aplikácií:) 

2 - Priraďte každej úlohe čas, ktorý ste ochotný/schopný jej venovať

Máme teda zoznam úloh, ktorým sa chceme dnes, tento týždeň a celkovo vo svojom živote venovať. Aby sme to celé nejako "ošéfovali", musíme si byť sami sebe dobrým, ale prísnym pánom. Je jasné, že príprave prezentácie do školy alebo jarnému upratovaniu skrine by sme sa vedeli venovať aj pol dňa a stále by to nebolo tak celkom ono, ale my chceme deň využiť aj na iné aktivity (v našom zozname totiž svieti, že chceme začať cvičiť a máme predstavu tak asi cca o 3 pohybových aktivitách týždenne). Je dobré vedieť si stanoviť časový harmonogram a to aj na deň, kedy zrovna nemáme žiadne povinnosti a mohli by sme ho celý len tak prešuchtať chodením z obývačky do kuchyne, od televízora k chladničke. Namiesto 4-hodinového upratovania skrine tak skúsme nastaviť svoju myseľ na to, že máme na túto aktivitu iba hodinu. V reále nám to možno bude trvať hodinu a 20 minút, pretože to chceme urobiť poriadne, ale schválne sa psychicky nastavme radšej na kratší čas, výkon úlohy nám pôjde efektívnejšie. Po hodine a dvadsiatich minútach upratovania skrine máme stále 2 hod 40 min, aby sme si zacvičili...:)

3 - Nenechajte sa rozptyľovať

Ak pracujete, pracujte, Ak oddychujete, oddychujte. Ak sa učíte, tak sa učte. Je náročné robiť na jednej veci, ak žijeme vo svete plnom komunikačných technológií, multitaskingu, sociálnych sietí a podobných "mňamiek", ktoré nás buď lákajú alebo vyrušujú v čase, kedy to najmenej potrebujeme. Na druhej strane práve sústredenie sa na jednu vec nám pomáha urobiť túto vec rýchlejšie a s menšou námahou. Koľkokrát ste "zabili celý deň učením sa", ale v skutočnosti, ak by ste narátali čistý čas Vášho štúdia, prišli by ste na to, že ste sa učili možno hodinu a pol a zvyšných 8 hodín ste strávili iba myšlienkou na to, že by ste sa mali učiť, ale robili ste niečo celkom iné? Urobme teda to, čo máme, tu a teraz. Ak to vybavíme, môžeme to vytesniť zo svojej mysle a prejsť na ďalšiu úlohu.  

4 - Oddychujte, odmeňujte sa

Tento článok nie je o tom, ako ísť za hranice svojich možností, využívať svoj čas na 100 % a na konci dňa od únavy - s prepáčením - padnúť na hubu. Je o efektívnom využívaní jednej z najcennejších vecí, ktorú máme - nášho života. O tom, ako do svojho života zaradiť to, po čom túžime, ak sa nám to náhodou momentálne nedarí. O tom, ako prekonať nepriateľa - nedostatok času, o ktorom tak radi všetci hovoríme. O tom, ako môžeme ľahšie dosiahnuť svoje ciele. Ale! Ak na sebe makáte, nezabudnite oddychovať. Dobrý spánok či nedeľné popoludnie strávené s priateľmi je skvelým palivom pre ďalšie výkony:)

Ktorý z týchto bodov sa snažíte praktizovať? Tiež občas používate "nemám čas" ako výhovorku?:)

Majte ešte pekný dník:)

pondelok, 11. septembra 2017

6 tipov, ako prežiť návrat do školy/do práce

Ahoj, ahoj:)

Možno v týchto dňoch zažívate návrat školy po prázdninách alebo návrat do práce po dovolenke, či skrátka vyššie pracovné nasadenie, pretože na jeseň nás všetkých začne opúšťať taký ten ízy-pízy letný režim a začíname sa seriózne venovať všetkému, od čoho sme v lete usilovne oddychovali. Sú ľudia, ktorí prepnutie sa medzi voľnom a školou/prácou zvládajú v pohode, pretože po voľnejších dňoch už potrebujú do svojho života vniesť viac akčnosti, ale sú aj takí, ktorí sa potrebujú hecnúť, aby toto prepnutie sa v zdraví zvládli. Ak patríte do skupiny č. 2, mám tu pre Vás zopár tipov, ako prežiť nielen kritický september, ale celý pracovný/školský rok, až pokým Vám opäť nezačne to ízy-pízy obdobie A.K.A. dovolenka alebo prázdniny:)

Foto: Picjumbo via Pexels

Tip č. 1: Pustite sa do čítania motivačnej literatúry
Motivácia je základ. Ak nemáme motiváciu niečo robiť, nemáme dôvod to robiť, potom nemáme ani radosť z toho, že to robíme a robenie mnohých vecí sa tak pre nás stáva stereotypným. Ubíjajúcim. Nezmyselným. Nájdime teda zmysel v každom jednom dni. Motivačná literatúra má skvelú moc - učí nás oddychovať, dáva nám pozitívny náhľad na skutočnosti, ktoré by sme inak vnímali negatívne, pomáha nám chápať a prijímať veci také, aké nám ich život prináša, učí nás viac si vážiť samého seba, zmeniť prístup, ak nevieme zmeniť okolnosti, pracovať na sebe a vytrvať vtedy, keď sa už-už chceme vzdať. Zopár tipov na dobré motivačné knižky nájdete v tomto článku.

Tip č. 2: Skontaktujte sa s ľuďmi, ktorých ste dlho nevideli
Pravidelné stretávanie sa so svojimi top 5 kamarátmi je skvelé, ale čo tak "prehodiť chuť" a hodiť reč s niekým, koho ste už dobrých 10 rokov nevideli? Obvykle sú to práve takéto stretnutia, ktoré nás donútia obhliadnuť sa, zosumarizovať si svoje pokroky, úspechy a pády a zamyslieť sa nad tým, kde chceme byť o ďalších 10 rokov. Možno zistíte, že škola/práca, do ktorej teraz chodíte, nie je pre Vás, alebo - práve naopak - uvedomíte si, že aj keď na svoju školu/prácu (ako každý normálny človek) občas nadávate, v skutočnosti je to presne to, po čom ste túžili alebo presne to, čo Vám pomôže dosiahnuť nejaký Váš ďalší, vyšší cieľ. 

Tip č. 3: Posuňte svoje záľuby na vyšší level
Oddychovať sa musí a aj keď ja sama patrím do skupiny ľudí, ktorí to občas preháňajú so zodpovedným prístupom k práci, uvedomujem si, že za kvalitnou prácou sa skrýva aj kvalitný oddych. Aby sme sa vyhli výhovorkám, prečo by sme sa mali dnes radšej učiť/dlhšie pracovať, mali by sme sa naučiť vyvažovať povinnosti s voľným časom. Radi cvičíte? Okej, kúpte si permanentku do fitka. Radi maľujete? Okej, prihláste sa na výtvarný kurz. Urobte presne to, čo Vás "donúti" venovať sa tomu, čo Vás baví, každý pondelok/stredu/každý druhý deň alebo skrátka tak často, ako len chcete. Nedovoľte povinnostiam, aby Vám "odhrýzali" z času, ktorý ste mali mať pre seba. A ak sa tak stane, potom niekedy "odhryznite" z povinností, aby boli s Vaším voľným časom v rovnováhe.

Tip. č. 4: Začnite nakupovať vianočné darčeky
Že vtip? Teraz v septembri? Vôbec nie. Akonáhle v obchodoch z pultov zmizne "back to school" výbava, začne sa zvianočnievať, tak prečo to nevyužiť vo svoj prospech? Teraz máme priestor ísť na kupovanie darčekov s chladnou hlavou, pomaly, bez stresu a užiť si to tak, ako si to v decembri (keď naháňame termíny v práci a v škole skúšky) určite neužijeme. Ženy, ruku na srdce. Po zlom dni v škole či v práci by ste šli nakupovať tak či tak, prečo teda nekúpiť namiesto SEBE niečo SVOJIM BLÍZKYM?:) Pekne si to doma naškrečkujete, zabalíte, schováte a v decembri, keď už aj Vy zabudnete, čo ste kúpili, to všetko bude prekvapenie aj pre Vás:)

Tip. č. 5: Robte zmeny
Ak potrebujete vypnúť od povinností a spestriť si život, niet vhodnejšieho času na zmeny, ako práve teraz, keď sme v septembri na začiatku veľkého školského a pracovného šialenstva. Vyskúšajte napríklad iné usporiadanie vecí/nové dekorácie na svojom pracovnom stole, inú cestu do školy či do práce, inú reštauráciu počas obednej prestávky... Zmeny nám pomáhajú rozptýliť myseľ a vyvádzajú naše dni zo zaužívaných stereotypov.

Tip č. 6: Objednajte si zimnú dovolenku
Keďže celý tento príspevok je venovaný tomu, ako odpútať svoju myseľ od školských a pracovných povinností, čo už Váš mozog zamestná viac ako RIADNA tešenica na lyžovačku alebo dovolenku niekde, kde bude tak o 30 stupňov viac ako u nás?:) Môžete mi veriť, zimná dovolenka strávená niekde mimo 15 druhov koláčov, zemiakového šalátu a rozprávok, ktoré ste už 50-krát videli, má niekedy väčšie čaro...:) Tak čo, už otvárate gúgl?:))

Extra tip na záver: Neznášate pondelky? Naplánujete si niečo pekné vždy na tento deň. Urobte z toho rutinu - pondelok = niečo super. Možno Vám to neotočí život naruby, ale nedeľné popoludnie už nestrávite stresom z toho, že sa deň chýli ku koncu a už čoskoro sa premení na PONDE..... To slovo, ktoré nedokážete ani vysloviť:)

Pozdravujem Vás, majte ešte pekný deň:)

utorok, 5. septembra 2017

Sú blogy povrchné?

Foto: Stil via Unsplash
NEVIEM. Toľko moja neurčitá odpoveď hneď na úvod. Asi záleží na tom, aké blogy sledujeme a čo si z nich berieme. Viem absolútne presne, kedy som začala sledovať svoje prvé obľúbené blogerky - bol rok 2011. Mala som vtedy 20 rokov a myslím, že som už vedela selektovať, kto a čo ma zaujíma a kto a čo má pre mňa nejakú pridanú hodnotu. O tom, aké blogy navštevujeme, rozhodujeme my samé, tak prečo si nezostaviť "blogový svet" len z blogov, ktoré nám niečo dávajú? Možno je dobré priebežne prehodnocovať, kým a čím sa obklopujeme - nielen v reálnom, ale aj vo virtuálnom živote - pretože či už si to uvedomujeme alebo nie, aj virtuálna sféra ovplyvňuje a formuje naše myšlienky, hodnoty, postoje. Pre mňa sú blogy veľkou inšpiráciou, pomocou a záľubou, na druhej strane som rada, že som mohla prežiť pubertu bez nich. 

Myslím, že základným problémom - ani nie tak blogov samotných, ako skôr ich čitateľov/sledovateľov - je, že považujú to, čo vidia, za normálne, bežné, alebo dokonca ako akési merítko toho, ako by ľudské životy mali vyzerať. Teraz sa budem trochu opakovať, pretože som o tom písala už v niektorom zo svojich predchádzajúcich článkov - že cez sny a životy iných ľudí často nevidíme tie vlastné. Čokoľvek na sociálnych sieťach vidíme alebo čítame, nemali by sme sa na to pozerať ako na "toto chcem", pretože - povedzme si na rovinu - ak by sme daný príspevok nevideli, ani by sme netušili, že po niečom takom túžime. Skúsme myslieť a konať viac ako MY a menej ako TÍ DRUHÍ. Keď viem, čo chcem, ale možno neviem, ako na to, môžu mi byť iné blogy veľmi nápomocné - inšpirovať ma, motivovať ma, pomôcť mi vytrvať, dosiahnuť svoj cieľ alebo skrátka iba nájsť ten vhodný krém pre svoju komplikovanú pleť...:) Naopak, keď nemám predstavu o svojom živote a nechávam sa viesť životmi iných ľudí, dopadne to tak, že chcem vždy presne to, čo nemám, ale majú to iní, a tak sa vlastne celý čas naháňam za niečím, o čo reálne ani nestojím, ale je to trendy, novinka, majú to všetci, je to cool a pod. Vtedy sú blogy zlým pánom a áno, môžu sa nám zdať povrchné.

Čo ma občas mrzí, je, keď šikovné blogerky prestanú blogovať práve preto, že už nechcú prispievať do "tohto povrchného sveta". Podľa mňa ale problém nie je v nich - ak ich písanie baví, potom časom samé prídu na to, že im blog predsa len chýba. Možno by stačilo len zmeniť tému (?). Ja sama som si v minulosti niekoľkokrát prešla blogovou krízou, takže viem, o čom hovorím. Blog DAY by DAY je už mojím tretím, pričom aj on mal tento rok dlhšiu pauzu, ale zvládol ju:) A asi preto píšem tento článok - pochopila som jednu vec. V minulosti som písala na svojom blogu o veciach, ktoré - okej, asi ma bavili, keď som si už dala tú námahu a čas a písala som o nich a produkovala tony fotografií - ale možno som to v minulosti na svojom blogu nebola tak celkom ja. Alebo možno aj áno, len moje názory a postoje sa medzičasom zmenili a ja už som tu a teraz nebola stotožnená so všetkým, o čom som v minulosti napísala. Keď som si na začiatku tohto roka prechádzala svoje staršie články, veľa z nich sa týkalo kozmetiky, nákupov, oblečenia... Ale toto predsa nie som ja!! Kozmetiku používam prevažne stále tú istú dokola, nákupy oblečenia neznášam a nosím si už pár rokov taký ten svoj sivá myš štýl, takže nejaké módne trendy mi vôbec nič nehovoria. Zistila som, že v živote ma zaujímajú a robia mi radosť celkom iné veci, ako tie, o ktorých som na svojom blogu písala. V dôsledku čoho sa môj blog "zasekol". Cez zimu som mala 3 mesiace pauzu, na jar ďalšie 3 mesiace, potrebovala som sa nájsť a - podarilo sa. Môj blog prešiel totálnou revíziou, mnoho článkov som od úžasu vymazala (:D) a zmenila som celkový koncept svojho blogu. Chcem písať viac o sebarozvoji a motivácií, cestovaní a kreatívnej tvorbe, pretože práve to je to, čo ma momentálne najviac baví. Ak by som mala zostať pri svojich v minulosti zaužívaných témach, pravdepodobne by som aj ja svoj blog tento rok definitívne odpísala. Chcelo to len pauzu, čas, porozmýšľať a nájsť si cestu. 

Čo tým celým chcem povedať je, že tak, ako sa vyvíjame, rastieme a dospievame my ľudia, tak by sa mali vyvíjať aj blogy, ktoré píšeme a obmieňať sa blogy, ktoré sledujeme. Ak nás pred 8 rokmi bavili make-up tutoriály, je normálne, že sme v tom čase dávali follow všetkým blogom s touto tématikou. Dnes nám už takéto blogy môžu prísť povrchné, ale práve preto sú tu ďalšie blogy a ďalší blogeri (a že ich nie je málo!), ktorí prichádzajú s inými témami. Môžeme sa pohnúť ďalej, nikto nás predsa nenúti pozerať sa na to, čo nás nebaví a ani písať o tom, s čím nie sme stotožnení. Hovorí sa, že "dnes má blog každý", tak prečo nedávať follow a nepísať články s väčšou rozvahou? Ak sledujeme blogy, ktoré SÚ PRE NÁS POVRCHNÉ a píšeme články, ktoré SÚ PRE NÁS POVRCHNÉ, potom moja odpoveď znie - áno, blogy sú povrchné. 

Verím, že tento článok vo Vás vyvolá chuť čítať tie správne blogy a písať tie správne články. Majte sa krásne, 
Vaša I.:)