pondelok, 24. júla 2017

Keď nájdete niečo, čo Vás baví, ale moc Vám to nejde A.K.A. moje obrazy :)

Ahoj decká:)

Asi všetci si občas potrebujeme oddýchnuť od všetkého a od všetkých, no a keď chcem vypnúť ja, vyťahujem štetce, farby, plátno a púšťam sa do maľovania. Aby som pravdu povedala, v škole som výtvarnú nikdy nemala rada, pretože v porovnaní s ostatnými spolužiakmi boli moje výtvory na úrovni 4-ročného dieťaťa, no časom som pochopila, že to nie je o pekných a škaredých obrazoch. Tak ako v obliekaní, aj v maľovaní máme všetci nejaký ten svoj štýl. Niekto rád maľuje krajinky, niekto postavy, niekto abstraktné veci. Niekto vie nakresliť objekty tak, že vyzerajú ako skutočné a niekto ich zase nakreslí spôsobom, že aj keď Vám povie, čo nakreslil, Vám sa to nepodobá:) Teda nie je nič škaredo alebo pekne nakreslené, je to vždy iba uhol pohľadu maliara a vec vkusu toho, kto sa na obraz pozrie. 

A čo rada maľujem ja? Jednoduché veci:) Nič prečačkané, často na obrazy používam len dve až tri farby a obvykle ani nezamaľujem celé plátno. A nerada tieňujem. Jednotlivé plochy vyfarbujem len jednou farbou, jedným odtieňom. Takto ma to baví. 

Tento rok na jar som chodila na výtvarnú a prvý obraz, ktorý som si v ateliéri namaľovala, bol tento. Mám k nemu špeciálny vzťah, pretože zobrazuje dominantu môjho rodného mesta, pri jeho maľovaní som si vyskúšala trošku iný "štýl" ako mám vo zvyku a nejakým spôsobom je to skrátka taká moja srdcovka. Jedným dychom však dodávam, že toto nie som ja. Nie je to také to jednoducháčstvo, aké zbožňujem, a to nielen v maľovaní, ale celkovo v živote. Som fanúšik minimalizmu.  

Napríklad takého, aký vidíte na prvej fotke. Toto bol môj úplne prvý obraz, ktorý som si namaľovala cca pred rokom, keď som si povedala, že budem maľovať. Nemala som vtedy doma ani poriadny štetec:) Kreslila som temperkami. Mašľa je skutočná, prilepená k plátnu. Obrázok mal pozitívne ohlasy, a to ma povzbudilo maľovať ďalej. 


Medzi obrazom vyššie a obrazom nižšie som namaľovala niekoľko ďalších. Nie všetky sa mi páčili, pár som hneď vyhodila, pri iných sa ešte len chystám, že ich vyhodím. Ak sa mi obraz nepáči, radšej namaľujem ďalší, nerada sa vraciam k tým pokazeným. 

Pôvodne som si myslela, že ani z obrazu nižšie nič nebude. Vyzerá jednoducho, ale "trápila" (v skutočnosti sa stále bavíme o maľovaní ako o relaxačnej činnosti) som sa s ním dlho. Rovné čiary dajú človeku zabrať, rovnako ako snaha nakresliť schody, ak ste ich ešte nikdy pred tým nekreslili a nie celkom Vám dochádza, ako také schody "fungujú". Kde je to miesto, kam našľapujete, kde má byť tieň, ako schody "zatočiť" a ako dosiahnuť to, aby vyzerali, že stúpajú a nie je to len akási harmonika v priestore. No a je to tiež prvý obraz, kde som sa snažila dosiahnuť efekt vsadených okien, svietiaceho slnka a tieňa na miestach, kde slnečné lúče nedopadajú. Výsledkom som nadšená, pretože na moje pomery toto vôbec nie je zlé. S ľuďmi, ktorí týmto veciam rozumejú, sa porovnávať nemôžem, ale ak sa porovnávam sama so sebou, vidím u seba pokrok:D 


Posledný obraz, ktorý Vám dnes ukážem, je aj v skutočnosti zatiaľ posledný, ktorý som namaľovala. Výjavom je to niečo z celkom iného súdka ako všetky moje doterajšie obrazy, je to tak trošku moderné a tak trošku drzé. Veľmi ma potešilo, s akými ohlasmi sa tento obraz stretol u mojich známych (vždy, keď niečo nové namaľujem, ukazujem to každému, koho stretnem:D). Pár kamarátok sa ma pýtalo, či by som im tento obraz dala a jeden známy ma po zhliadnutí tohto obrazu poprosil, či by som mu namaľovala niečo do obývačky. Ja?! Ešte si natoľko neverím, aby som rozdávala svoje obrazy, každopádne je fajn mať okolo seba takúto podporu v niečom, čo Vám vlastne tak celkom nejde...:)


Tiež ste sa niekedy v minulosti venovali alebo sa venujete niečomu, čo Vás veľmi baví, ale nie ste úplne presvedčení o svojich schopnostiach? Hovorí sa "Rob, čo Ťa baví, rob to najlepšie ako vieš a teš sa z toho, úspech už príde sám." Pre mňa je nehoráznym úspechom to, že niekto dokáže pochváliť, čo som namaľovala, pretože doteraz žiadny obraz som nemaľovala preto, aby sa niekomu páčil, ale aby som si oddýchla a aby sa páčil mne. A možno toto chcelo byť posolstvo tohto článku - robte veci pre seba a dajte do nich seba. Nečakajte pochvalu a keď napokon príde, bude o to sladšia:)

Prajem Vám ešte krásny deň:)

2 komentáre:

  1. wau! nevedela som, že máš taký talent! vyzerá to úžasne! neskutočne sa mi páči tvoj štýl maľby a aj kresba, je to super, úchvatné a určite by som si ten druhý vyvesila nad posteľ, pretože je dokonalý!!! len tak ďalej a viacej článkov s krásnymi výtvormi! :P.

    KEJMY ♥.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Haha, Kejmy, ďakujem, Tvoje slová majú pre mňa váhu, keďže si v tomto smere 100x šikovnejšia:) A som rada, že si aj Ty späť na blogu:) Prajem nám obom veľa kreatívnych nápadov:)))

      Odstrániť