piatok, 17. novembra 2017

Ako mi to zatiaľ (ne)ide v škole + čo nosím v školskej taške

Krásny piatok decká, 

už je to takmer 2 mesiace, čo chodím do školy, a tak Vám prinášam také moje first impressions ohľadom štúdia, aby ste si nebodaj nemysleli, že som to vzdala medzičasom :)) V krátkosti pre tých, ktorí nečítali môj prvý článok o škole, od septembra študujem počítačovú grafiku a dizajn. Mám to formou externého štúdia, teda fyzicky do školy chodím len raz za týždeň, ale - samozrejme - ak sa chce človek naozaj niečo naučiť, vyžaduje si to aj nejaké samoštúdium. Aby tento článok nebol len o tom, ako sa mne páči moja škola, pokúsim sa zhrnúť aj nejaké užitočné postrehy a rady pre tých, ktorí zvažujú prihlásiť sa na akékoľvek dlhodobejšie vzdelávanie, aby vedeli, na čo sa tešiť a čomu sa prípadne vyhnúť.

Poďme teda najskôr na pozitíva:)

Určite najväčšou výhodou vzdelávania, ktoré si niekde zaplatíte, je, že ste "nútení" si pravidelne pozerať nové veci a venovať im viac času, ako by ste im venovali, keby ste sa snažili niečo sa naučiť samostatne. Ak máte v škole ničo urobiť a máte na to termín, je to celkom iná situácia, ako keď si míľniky stanovujete sami, navyše všetko robíte pod dohľadom osoby, ktorá sa danej problematike rozumie, vie Vás usmerniť a poradiť Vám. Asi najlepšie je, keď ste v niečom absolútny začiatočník, pretože vtedy na sebe vidíte aj najväčšie pokroky. Ja si po každom dni strávenom v škole uvedomujem, ako veľmi som sa zase posunula a neviem sa dočkať, kedy si veci, ktoré sme brali, vyskúšam znovu doma.

Tento semester máme v učebných osnovách Photoshop, dejiny umenia a kresbu rukou. V Photoshope som nikdy nič nerobila, v septembri som ho mala otvorený prvýkrát v živote. V dejinách umenia sa veľmi nevyznám, občas som doma čítala časopisy o maliaroch, ktoré si kupoval ocino. No a kresba rukou je taký môj malý "nerv", pretože keď sa mi v kreslení darí, mám krásny celý deň a keď mi to, naopak, nejde, som celý deň namosúrená, že "ako to, že Ty stále nevieš kresliť!!":D

Absolútne najviac som sa zatiaľ naučila na hodinách Photoshopu. Keďže som začínala s vedomosťami = 0, cítim sa teraz strašne pokročilo:D Samozrejme, vecí, ktoré neviem, je stále viac ako tých, ktoré už ovládam, ale v tomto smere škola zatiaľ plní moje očakávania. Naučila som sa vo Photoshope robiť veci, ktoré som pred tým nevedela urobiť v žiadnom grafickom programe, a to som pred Photoshopom pracovala so štyrmi. V každom som vedela urobiť niečo, ale v žiadnom všetko. Teraz sa mi zdá, že som na dobrej ceste prehrýzť sa aspoň jedným grafickým programom cez všetky jeho funkcie, aj keď vo Photoshope je ich toľko, že budem musieť žiť asi večne :) 

Určitý pokrok vidím u seba aj v kreslení. Minimálne som sa ešte viac utvrdila v tom, že neznášam kresliť ľudské tváre:D A že aj naďalej chcem kresliť super primitívne výjavy, pretože v zložitých veciach (akou je aj ľudská hlava) sa necítim "doma", haha. Zistila som, že už aj to, ako držím ceruzku v ruke, je zle:D, že nemám zmysel pre proporciu, ani zmysel pre priestor. Áno, áno, ešte stále sme pri pozitívach:D Veď niekedy je dôležité zistiť, čo Vás nebaví a čo Vám nejde, lebo Vám to aspoň ukáže cestu k tomu, čo Vás napĺňa. Takže asi najväčším prínosom hodín kreslenia je to, že som si ešte viac vycibrila "svoj štýl" - je zvláštne to nazývať takto, ale asi viete, čo tým myslím.

No a TERAZ prejdeme k negatívam... 

Zatiaľ som trošku sklamaná z dejín umenia, pretože tie ocinove časopisy mi dali viac ako tieto hodiny. Spočiatku nás dejiny učil človek, ktorý v nich sám dosť tápal a síce ho neskôr vedenie školy vymenilo za skvelú lektorku, už niekoľko hodín dejín nám odpadlo, teda zatiaľ z nich veľa nemám. Utešujem sa tým, že na teórii až tak nezáleží a že mi predsa ide hlavne o praktické znalosti, no v globále - keď hodíte do kalkulačky peniaze, čo Vás štúdium stojí, svoje očakávania a kvalitu ocinových časopisov:D - hodiny dejín umenia sa tomu zatiaľ nevyrovnávajú.

Ďalším nie celkom príjemným prekvapením pre mňa bolo, že škola - aj keď sa sama prezentuje ako medzinárodná inštitúcia dlhoročne poskytujúca vzdelávanie v oblasti IT - je síce na medzinárodnom trhu dlho, ale na Slovensku je nováčikom, čomu zodpovedá aj občasný chaos vo výučbe, v školskom systéme, v informáciách... S týmto problémom súvisí aj ďalší - mnoho štúdijných materiálov ešte škola nemá preložených do slovenčiny, teda kto zrovna nie je jazykovo zdatný, pravdepodobne si toho veľa nenačíta. Nevadilo by mi to, ak by škola na túto skutočnosť niekde upozornila, ale toto je proste zavádzanie.

Ďalej škola na svojich webových stránkach publikuje fotografie super moderných učební a sľubuje individuálny prístup k študentom tým, že v každom kurze je max 16 ľudí. Realita je však taká, že týchto 16 ľudí je v relatívne malej učebni, čím sa znižuje komfort, aký si prvotne vo svojej hlave predstavujete, pričom výučba prebieha v celkom iných priestoroch, na celkom inom vybavení, ktoré je - samozrejme - o triedu/dve nižšie ako to, ktoré ste očakávali.

Tým sa dostávame k mojim radám, ktoré by som Vám chcela dať, ak sa náhodou tiež chystáte prihlásiť sa na akékoľvek štúdium:

  1. Inštitúciu poskytujúcu vzdelávanie si riadne prečekujte pred tým, ako si zaplatíte kurz. Nepozerajte sa iba na to, čo má daná inštitúcia na svojej stránke, pretože vlastné weby zvyknú preháňať. Hľadajte recenzie, pýtajte sa, pátrajte. 
  2. Nepreverujte si informácie iba na webe, ale osobne navštívte miesto, kde sa má realizovať Vaša výučba. Spoznáte prístup personálu, pozriete si učebne. 
  3. Poinformujte sa o tom, kto Vás bude vyučovať. Sú to ľudia z praxe alebo "náhodní okoloidúci"? 
  4. Veľa sa pýtajte. Čokoľvek Vám nie je jasné, nemajte zábrany sa na to spýtať. Škola Vás bude stáť veľa času, peňazí a energie, preto je normálne, že chcete vedieť informácie, ktoré ste sa nedočítali na internete a nie sú Vám zrejmé.
  5. Ak Vaše štúdium nie je zrovna najlacnejšie, je pochopiteľné, že tomu zodpovedajú aj Vaše očakávania. Ak sa Vám niečo nepáči, ozvite sa. V rámci slušnosti, ale rozhodne sa ozvite. 

Celkovo školu hodnotím zatiaľ známkou 2, keďže pozitíva výrazne prevládajú nad negatívami a svoje rozhodnutie zapísať sa na štúdium rozhodne neľutujem. Nie je to taká tá klasická škola, kde človek chodí "povinne" a so stresom, ale človek sa teší, že sa niečo nové naučí, uvidí fajn ľudí a potom si dá dobrý obed niekde v meste, hahaha:)

Na záver Vám ešte pridávam pár fotiek toho, čo so sebou obvykle vláčim do školy. Zvykla som si chodiť s vakom, keďže do práce chodím stále s kabčou, tak mám aspoň trošku zmenu. Obsah vaku je vlastne ten istý, ako keď chodím do práce, len si k tomu prihodím pár farebných pier, USBčko a zošit na poznámky. Toľko môj dnešný (asi aj celkom dlhý) článok, majte sa krásne, ...ó a keby ste náhodou chceli stalkovať, čo robím v škole a moje kresby, môžete tak urobiť na mojom Instagrame alebo Facebooku



Pekný piatok Vám prajem!

pondelok, 6. novembra 2017

8 dôvodov, prečo ísť na (letnú) dovolenku cez zimu

Ahoj decká!

Minulý rok som bola prvýkrát v živote na dovči v čase, kedy u nás bolo mínus 5 a ja som si užívala na juhu Francúzska plus 18 °C. Ohromne sa mi páčil takýto jarný chill uprostred zimy a vážne túžim urobiť si z tohto teplotného šoku tradíciu:) Som hrozný teplomil a najradšej by som žila niekde, kde by teplota neklesla pod 25 stupňov, tuším som bola v minulom živote jašterica:) No ale čo Vám chcem povedať je, že letná dovolenka cez zimu - obzvlášť v čase okolo vianočných sviatkov - má svoje OBROVSKÉ čaro a ja tu mám pre Vás presne 8 dôvodov, prečo si na takúto dovču tento rok vybehnúť:)

Foto: Snapwire via Pexels

1. Vianočné sviatky sú nuda a rozhodne nie sú "sviatkami pokoja"
Teraz budem trošku reptať! Určite veľa závisí od toho, ako si vie človek sviatky zorganizovať a určite sa dajú sviatky zorganizovať aj tak, že sú pekné, príjemné, pokojné, záživné, šťastné a veselé. ALE. Mne sa vianočné sviatky spájajú hlavne s roky omláteným stereotypom - zemiakový šalát, koláče, 100 krát videné rozprávky, zhon za darčekmi a dokonalým poriadkom a zase ten šalát a zase tie koláče, lebo šalátu je za kýbeľ a koláčov plná pivnica. Vianočný tovar v obchodoch a vianočná výzdoba nám kľajú oči dobre, že nie od augusta, ale keď už prídu tie naozajstné Vianoce, trvajú dva dni, tak zúfalo krátko!! (...lebo tretí deň sa Vám fakt nechce veriť, že toto bola tá veľká show, okolo ktorej bolo toľko povyku?!). Skrátka a dobre, viem, že sú ľudia, ktorí zimu a vianočné obdobie milujú, ale ak náhodou rovnako ako ja do tejto kategórie nepatríte, bude pre Vás dovča veľkým vykúpením.

2. Oddýchneme si len vtedy, keď oddychujú aj ostatní
Zobrať si dovolenku kedykoľvek počas roka znamená, že Vám tak či tak bude neustále zvoniť mobil a tak či tak Vás počká tých 200 e-mailov, pretože všetci okolo Vás (kolegovia, klienti) pracujú. Oka, leto je v tomto smere možno trošku miernejšie, ale najväčšiu záruku, že Vás nikto nebude otravovať, máte počas vianočných sviatkov a okolo Silvestra. Ak zrovna nepracujete na pozícii, kde máte práve na konci roka veľké uzávierky alebo nie ste organizátor silvestrovských eventov, potom do Troch kráľov po Vás nikto ani "neštekne":) Vaša dovča bude plnohodnotná, s minimom telefonátov a zameškaných mailov.

3. Zohrejeme sa:)
Tento bod je pre mňa jeden z najvýznamnejších:)) Och, ako mi to minulý rok dobre padlo, keď som na chvíľu odišla na slnko a k vode! Myslím, že fungujem trošku ak solárny panel - občas potrebujem dobiť slnečnú energiu:) Navyše do niektorých veľmi teplých krajín sa inokedy, ako počas našich chladnejších mesiacov veľmi cestovať neoplatí, pretože cez leto je tam až príliš teplo. Napríklad v Dubaji:)

4. Je to skvelý štart do nového roka
Pred vstupom do nového roka sa potrebujeme "nadýchnuť", načerpať novú energiu, prehodnotiť svoj život a dať si nejaké tie novoročné záväzky:) Ja si síce predsavzatia nedávam, ale určite na prelome rokov viac ako obvykle uvažujem nad tým, čo je mojím cieľom na najbližších 12 mesiacov. Dovolenka Vám pomôže vypnúť, vyčistiť si hlavu, v pokoji porozmýšľať. A to človeku dobre padne:)

5. Spoznáme vianočnú kultúru iných krajín
Tento bod môže, ale nemusí byť lákadlom. Ja som minulý rok vo Francúzsku zažila menší šok, keď som prvýkrát v živote videla, ako vyzerá vianočná atmosféra v slnkom zaliatej krajine, na pláži, kde nebolo po snehu chýru ani slychu, zato ľudia sa opaľovali a kúpali:) Nuž, je to iná káva a ja dodnes neviem, či sa mi to páčilo alebo nie, každopádne mám z toho zážitok.

6. Menej turistov
Nemusíte sa predierať preplnenými námestiami, úzkymi uličkami ani čakať v dlhých radoch na vstupy. Väčšina zimných cestovateľov podľa mňa migruje skôr za vianočnými trhmi, silvestrovskými oslavami a za lyžovačkou, teda ak máte namierené kdekoľvek inde, nemali by ste mať problém vystáť si rad alebo prejsť námestím bez toho, že by do Vás cestou vrazilo 20 ľudí.

7. Nižšie ceny
Zas až tak veľký cestovateľ nie som, ale predpokladám, že mimo hlavnej dovolenkovej sezóny sú lacnejšie či už letenky, tak aj hotely a možno aj vstupy trebárs do galérií. Takže si môžete užiť presne ten istý zážitok ako cez leto, akurát za nižšiu cenu. Neoplatí sa?

8. Lebo!
Dovolenka is always a good idea...:)

Tak čo? Vymeníte tento rok naše sviatky za sviatky v teple?:)

štvrtok, 2. novembra 2017

5 dôvodov, prečo sa oplatí prežiť "ťažké začiatky"

O tom, že "začiatky bývajú ťažké" už mal možnosť presvedčiť sa každý z nás. Či už sme prišli do nového zamestnania, rozbiehame vlastný biznis, začali sme chodiť do fitka, založili sme si blog... Každý začiatok niečoho, v čom človek nemôže byť majster sveta zo dňa na deň, predstavuje cestu, ktorou si musíme prejsť, ak chceme byť v niečom raz naozaj dobrí. Je úplne jasné, že každý z nás by najradšej preskočil túto úvodnú fázu, kedy vlastne ešte celkom nevieme, ako správne robiť to, čo robiť chceme a ani iní ľudia o nás nevedia, pretože o nejakom úspechu tu ešte nemôže byť reč. Či už sa snažíme získať si zákazníkov pre svoj biznis, čitateľov na blog alebo kocky na bruchu :), chce to čas, aby sme sa dostali do štádia, po ktorom od začiatku túžime. No ale viete čo?

Aj táto úvodná fáza má svoje čaro.

Prinášam Vám 5 dôvodov, prečo by sme si mali užívať aj prvé dni, týždne, mesiace a roky, ktoré nás napokon povedú k dosiahnutiu nášho cieľa, aj keď sa nám zdajú ťažké, nezáživné a nekonečné.

Photo: Energepic via Pexels

1. Máte viac podporovateľov ako hejterov
Keď sa do niečoho pustíte, spočiatku o Vašich aktivitách budú vedieť najmä Vaši priatelia a rodina, teda ľudia, ktorí Vám vedia dopriať a povzbudiť Vás. Na začiatku každej cesty, keď človek začína od piky, mu niet čo závidieť a niet ho prečo hejtovať. Tak sa okolo Vás sústredí najprv skupina ľudí (taký ten príjemný základ), ktorí budú mať úprimný záujem o Vás a Vaše aktivity a nebudú mať dôvod sa do Vás navážať. Nemáte v rukách nič veľké, kvôli čomu by ste mohli byť niekomu "tŕňom v oku". Ľudia Vás vnímajú, ale nepotrebujú Vás strašne riešiť, nič od Vás neočakávajú, vedia, že sa učíte. 

2. Objavujete, učíte sa, tešíte sa z pokrokov
Začiatky sú skvelé v tom, že žijete život bez stereotypov. Potrebujete sa toho ešte veľa naučiť, veľa urobiť a veľa dosiahnuť, aby ste sa priblížili ku svojmu cieľu. Preto žiadny deň/týždeň nie je fádny, stále sa snažíte prísť na to, AKO (...zaujať potenciálnych odberateľov, dostať sa do povedomia svojej cieľovej skupiny, získať nových čitateľov, vyvážiť svoj jedálny lístok a pod.). Každá nová vedomosť a nová skúsenosť obohacuje Váš život, ktorý vďaka Vášmu úsiliu nadobúda nový rozmer. Každý malý pokrok Vás teší a napĺňa skvelým pocitom.

3. Máte motiváciu
Každý z nás si v živote potrebuje nájsť niečo, pre čo žije, nejaký zmysel života. Ak máte svoj cieľ - čím ambicióznejší je, tým lepšie - venujete mu takú časť života, akú len chcete a zvládnete. Tým sa Váš život napĺňa činnosťami, ktoré Vás bavia a momentmi, ktoré Vás tešia. Pozrite sa na svoju cestu, ktorú máte pred sebou, ako na os svojho života. Je to to, čo Vás bude sprevádzať každým dňom, týždňom, mesiacom a rokom, až kým to nedosiahnete. Od tejto osi sa budete odchyľovať, podľa toho, ako veľmi sa Vám bude dariť alebo nedariť, ale stále sa budete pohybovať len okolo nej. Okolo tejto osi - okolo zmyslu Vášho života. Tešte sa, že ho máte, pretože po naplnení cieľa (myslím takého naozaj veľkého) niekedy prichádza pocit prázdna a otázka, čo bude ďalej - čo bude naším ďalším zmyslom a či ho ešte v niečom nájdeme. 

4. Cítite menší tlak
To, čomu sa venujete, je na začiatku Vašej cesty najmä Vašou záľubou. Vyčleňujete si na ňu toľko času, koľko chcete a práve vtedy, keď Vám to vyhovuje. Makáte na sebe, pretože to všetko robíte pre seba, pre nikoho iného. Postupom času, keď sa Vám začne dariť a začnú o Vás prejavovať záujem Vaši odberatelia/čitatelia a pod., už si nebudete môcť povedať, že "dám si teraz na mesiac pauzu". Vrátili by ste sa do zabudnutia - tam, kde ste začínali. Z Vašej záľuby sa stane niečo, čo bude pod drobnohľadom mnohých ľudí, ktorí Vás budú kritizovať, usmerňovať, hejtovať, dávať Vám rozumy. Akonáhle sa Vaša záľuba začne spájať s určitými záväzkami, termínmi a peniazmi, bude to iné, ako to bolo na začiatku. Vaše dni bude sprevádzať viac e-mailov, telefonátov, nárokov, a teda aj stresu. Začiatok niečoho je teda možno ťažký, ale rozhodne pokojnejší.  

5. Ťažké chvíle preveria Váš skutočný záujem o oblasť, ktorej sa chcete venovať
Niekedy náš cieľ nie je skutočným zmyslom nášho života, ale na to prídeme až po tom, čo dosiahnutiu tohto cieľa venujeme množstvo času, peňazí a energie. Ak niečomu obetujeme naozaj veľa, ale po nejakej dobe zistíme, že nás to zase až tak nenapĺňa, asi to nebolo pre nás to "pravé orechové" a je lepšie obhliadnuť sa zase po niečom inom, pre čo sa dokážeme od hlavy po päty zapáliť. Občas sa ocitneme inde, ako sme pôvodne chceli byť, ale to vôbec nie je zlé! Všetko, čo nechávame za sebou, nikdy nie je zbytočné, vždy a všetko je nám na niečo dobré, vieme na tom stavať, vieme z toho čerpať, sme vďaka tomu skúsenejší, múdrejší, silnejší. Ak sa teda niečomu venujete dlho a srdcom a napĺňa Vás to šťastím, je to TO, pri čom sa oplatí zostať, jedného dňa dosiahnete, po čom túžite:)

Verím, že Vás tento článok motivuje užívať si a robiť aj naďalej to, čo robíte a máte radi, aj keď ste v tom iba začiatočník a Vaša profesionálna kariéra je akoby v nedohľadne (uisťujem Vás, že NIE JE). Buďte trpezliví - raz príde deň, kedy sa o Vás ľudia pobijú - a vtedy budete s nostalgiou spomínať na časy, keď ste začínali:)

Rob čo Ťa baví a rob to najlepšie ako vieš, úspech už príde sám.

Prajem Vám ešte krásny dník:)

štvrtok, 26. októbra 2017

Po čom v živote NAOZAJ túžite?

Ešte skôr, ako sa pustíte do čítania tohto článku, skúste si odpovedať. Ale naozaj HLBOKO sa zamyslite...:) Máte? Tak. A teraz ruku na srdce. Čo pre svoje túžby robíte? Čo ste pre ich dosiahnutie urobili tento mesiac? A čo ste pre ne urobili dnes? A že sa do naplnenia svojich túžob musíte občas "dokopávať" a spájate ich so slovom "musím"? Zabúdate si to celé okolo užívať, lebo... (?) Lebo. 

Foto: Tirachard Kumtanom via Pexels

Fungujeme v dobe sociálnych sietí, rýchlych životov, množstva informácií, vysokých nárokov. Občas popri tom zabúdame, kto vlastne sme. Naše denné priority stanovujú iní ľudia/okolnosti a len minimálne my. 


Dokonca niekedy si aj sny a hodnoty budujeme podľa toho, čo vidíme a počujeme a nie podľa toho, ako to cítime, chceme a potrebujeme.


Určite si všímate, že mnohé dievčatá, ktoré tak rady sledujeme na Instagrame, majú doma rovnakého psíka, nosia rovnaké hodinky, pijú rovnakú kávu a z tohto leta majú fotku v nafukovacom donute. Na jednej strane klobúk dole, že niekto dokáže urobiť tak skvelý marketing niektorým veciam, že sa šíria ako vírus, na druhej strane - myslíte si, že by sa všetky tieto dievčatá dokázali tak skvelo jedna na druhú podobať, ak by mali klapky na očiach a štuple v ušiach? Ja si to nemyslím. Všetko okolo nás ovplyvňuje a je len na nás, čím sa obklopíme, či a do akej miery sa necháme ovplyvňovať.  

Schválne. Stáva sa Vám, že túžite po nejakých veciach, pocitoch a zážitkoch len preto, že ich prežívajú iní ľudia a Vy by ste sa im chceli "vyrovnať"? Je to normálne. Človek má tendenciu skôr na sebe makať ako sa degradovať, preto sa stále chce na niečo a niekoho doťahovať. Hľadáme si vzory - medzi známymi aj neznámymi ľuďmi - a k nim sa chceme približovať. Chceli by sme mať postavu ako XY, plný šatník ako YZ, prácu ako ZX a auto ten chlapec, čo práve prefrčal okolo a donútil Vás rozmýšľať, či je to auto jeho alebo tatkove...:)

Ale viete čo? Je úplne jedno, čo máme, vždy budeme chcieť viac, to je zákon tohto sveta. Nemusíte sa za ničím náhliť, pretože hneď, ako to dosiahnete, na obzore sa zjaví ďalší cieľ, ktorý budete chcieť dosiahnuť. Ani si nestihnete uvedomiť radosť z dosiahnutia jedného, už sa budete pachtiť po druhom. ALE!! 


Ak sa nedokážeš tešiť z toho, kde si, tak sa nebudeš tešiť ani z toho, kam sa dostaneš. 


A najmä, ak si nebudeš plniť skutočne SVOJE, ale stále len sny niekoho iného, budeš sa väčšinu života točiť v kruhu, takom tom nešťastnom. To, čo robí šťastnými iných, nemusí urobiť aj Teba. Skús sa na nejaký čas "nepozerať a nepočúvať". Nerieš, čo chcú alebo majú iní. Vnímaj len seba. Čo NAOZAJ chceš? Kde chceš byť o mesiac, o rok, o päť rokov? Toto nie je otázka z pracovného pohovoru. Toto je otázka, na ktorú MUSÍŠ poznať odpoveď a aby sa tá odpoveď jedného dňa stala realitou, musí plynúť z TVOJHO presvedčenia, TVOJEJ vôle, TVOJEJ ochoty urobiť pre jej dosiahnutie maximum a nebrať to celé ako povinnosť. 


Nie je umenie dosiahnuť cieľ, ale užiť si cestu. 


Ak Vás napríklad rozptyľujú sociálne médiá - hauly, vlogy, roomtours a pod., pretože vo Vás vyvolávajú túžbu byť niekde inde/niekým iným, dajte si na nejaký čas od sietí stopku. Uvidíte, aká je to sloboda myšlienok, keď sú VAŠE. Otvorí sa Vám cesta, ktorú ste doposiaľ nevideli, pretože ste stáli na križovatke dvoch 6 prúdových ciest. Tá nová cesta bude Vaša. A budete sa chcieť na ňu vydať. Vysnívali ste si ju Vy, nie niekto iný. Plňte si sny, choďte si svoje, nehľaďte na cieľ, úspechy oslavujte. 

Prajem Vám krásny štvrtkový podvečer:)

pondelok, 9. októbra 2017

Akné: Ako som s ním bojovala v minulosti a ako s ním bojujem teraz?

Tento článok nie je o jednej, dvoch vyrážkach, ktoré sa Vám raz za veeeľmi dlhý čas vyhodia na tvári. Ak ste nikdy nemali problém s akné (myslím SKUTOČNÝM akné), potom si možno ani nebudete vedieť predstaviť, o čom tu píšem... 

Je asi pochopiteľné, že toto rozprávanie začnem vo svojej puberte. S vyrážkami som "bojovala" - a vlastne neviem, prečo to píšem v úvodzovkách, takže - bojovala každý deň. Neboli dni s akné a dni bez akné. Boli len lepšie a horšie dni s akné. Počas horších som si každé ráno našla na tvári množstvo bolestivých vyrážok, počas lepších dní bol počet nových vyrážok menší alebo rovný 5. Miesta v okolí vyrážok som mala zapálené, červené. Bolelo ma už len pomyslenie na to, ako sa dotýkam tváre, teda ranné a večerné umývanie mi dávalo riadne zabrať. Keď máte citlivú pleť, uvedomíte si, koľko činností Vám vadí - česanie vlasov, keď Vám vlasy občas padnú do tváre... Prezliekanie, keď sa Vám veci otierajú o tvár... Podoprenie brady/líca rukou... Pohladenie po tvári... Keď Vám pleť po rannom umytí horí, máte chuť si vyčesať vlasy do drdola, strčiť hlavu do chladničky a nevychádzať von, najlepšie už nikdy. 

Foto freestock.org via Pexels

Mať tak môj dnešný rozum pred 10 rokmi, riešila by som situáciu inak. Ono vlastne o RIEŠENIACH v tom čase ani nemôžeme hovoriť. Skúšala som ísť na akné svojpomocne - striedala som rôzne kozmetické prípravky a držala sa štandardných rád, aké Vám ponúknu všetky múdre časopisy od autoriek, ktoré skutočné akné nikdy nemali. Pleť som si každý deň dôkladne čistila ráno aj večer, snažila som sa dotýkať sa tváre čo najmenej, mala som vlastný uterák, pila som veľa vody a snažila som sa vyčíhať, ktoré produkty mojej pleti najviac vyhovujú a naopak, ktoré produkty a potraviny mojej pleti škodia. Nuž, ak ste niekedy mali naozajstné akné, asi tieto snahy poznáte a rovnako ako ja dobre viete, že nikam nevedú. Ehm. Asi tak ako snahy skryť TO VŠETKO pod 2 cm mejkapu.

Ono po čase to človeka ale prestane baviť, všakže. U niekoho sú to týždne, u niekoho mesiace, u mňa to boli roky. Roky života s akné, kým som si uvedomila, že to chce lekára. Mala som šťastie, že v našom meste mal ordináciu kožný lekár, na ktorého ste mohli počuť chválu široko ďaleko a ja na neho tiež nedám dopustiť. Dôkladne si prezrel moju pleť, kadečo sa povypytoval a na základe vyšetrenia mi dal lieky. LIEKY!!! Žiadne mastičky či vodičky. Došlo mi, že zatiaľ čo ja som sa snažila ísť na akné zvonka, teraz ma čaká liečba zvnútra. A že akné - to SKUTOČNÉ akné - sa nelieči tým skvelým tonikom z reklamy, ktoré odporúča 9 z 10 žien, ale pod lekárskym dohľadom. 

Liečba mi zabrala. Nepamätám si, aké lieky som užívala, pamätám si len, že som ich nebrala každý, ale len každý druhý deň a keď som otvorila krabičku od nich, skoro ma vystrelo, pretože v balení boli asi len 3 tabletky a ja som neverila, že ma TOTO môže spasiť:D Našťastie, po liekoch som mala od akné na dlhé mesiace pokoj, čo bol ten najsam super pocit na svete. Akné totiž bolí nielen fyzicky, ale aj psychicky. Nepáčite sa sebe a ste presvedčení, že sa nepáčite ani iným. Množstvo svojich myšlienok počas dňa sústreďujete len na vyrážky. Pretože Vás bolia. Pretože Vás obmedzujú. Pretože hľadáte riešenie. Pretože riešenie nenachádzate. Pretože za poslednú hodinu Vám určite zase nejaké vyrážky pribudli. Pretože sa dookola kontrolujete. Pretože sa dookola maskujete. Pretože sa dookola hanbíte. A do toho Vám nejaká "fundovaná osoba" poradí, že by ste si mali umývať ruky a dbať na správne čistenie pleti. Samozrejme. Pretože akné majú len špinavé tvory bez hygienických návykov a drogérie sú plné produktov, vďaka ktorým sa vyrážok zbavíte ako šibnutím čarovného prútika.  

Neskôr - cca po roku od liečby - moja pleť začala opäť štrajkovať. V tom čase som práve zvažovala užívanie antikoncepcie a napokon som aj pod hrozbou vracajúceho sa akné do antikoncepcie šla. Do tohto kroku nikoho nenabádam, všetky dobre vieme, aké sú na antikoncepciu názory, preto iba sucho konštatujem, že čo sa týka celkového stavu pleti, mne antikoncepcia pomohla.

V súčasnosti (klopem na drevo) s pleťou problém nemám, aj keď občas sa nejaká vyrážka objaví. V porovnaní s tým, čím som si prešla, si však už z takýchto KVÁZI vyrážok vôbec ťažkú hlavu nerobím. Obvykle nebývajú hlboké ani bolestivé a zbaviť sa ich trvá tak deň, max dva. Na takéto bežné vyrážky človeku naozaj stačia produkty z drogérie. Mne sa osvedčili produkty s obsahom zinku, pôsobia upokojujúco a protizápalovo (pozri niektoré produkty Garnier, Mixa... skvelý je Sudocrem, bez toho neviem žiť:)). Zinok taktiež beriem ako vitamín vo forme tabletiek. 

Toľko moje skúsenosti s akné, ktoré som Vám spísala najmä preto, aby ste sa nebáli pri problémoch s pleťou vyhľadať lekára, ušetríte tým kopu času, nervov aj peňazí. Ja som všetkými týmito vecami v puberte plytvala a teraz na to doplácam - mohla som sa vyhnúť nepríjemným spomienkam, ale najmä jazvám, ktoré mi po akné zostali na tvári. Na druhej strane Vy, ktoré ste akné nikdy nemali, nerobte si ťažkú hlavu z vyrážok, ak ich máte 5 za celý rok, je to úžasne nízke číslo:)

Prešiel si niekto z Vás niečím podobným? Čo Vám pomohlo? Čo používate na bežné vyrážky?

Prajem Vám príjemný štart do nového týždňa!

pondelok, 2. októbra 2017

Čo si rada nosím z dovoleniek

Ahoj ahoj:)

Aj keď hlavná dovolenková sezóna je už za nami, mňa moja vysnívaná dovolenka ešte len čaká, preto mi vôbec nie je hlúpe písať Vám tento príspevok na začiatku októbra:) Čo si radi nosíte z dovoleniek Vy? Máte nejaký suvenírový rituál, bez ktorého zo zahraničia neodídete alebo chodíte domov vždy s niečím iným? U mňa v minulosti darčeky pre seba samú nehrali vôbec žiadnu rolu. Hľadala som vždy najprv niečo pekné pre svojich najbližších, veď pre mňa bolo najväčším zážitkom to, že som vôbec niekde bola. Časom sa mi ale zjavne zmenil rebríček preferencií a teraz sa mi bežne stáva, že sebe dokážem kúpiť niečo pekné hneď a známym zháňam darčeky na poslednú chvíľu, niekedy až na letisku (ups). Veľmi neobľubujem suveníry, ktoré si vystavím doma na poličke a potom mi na ne len sadá prach. Mám radšej veci, ktoré sa dajú spotrebovať, zužitkovať alebo nosiť, aj keď - ako si o chvíľu prečítate - jednu prachom zapadajúcu blbostičku si predsa len z každej dovolenky odnášam:) No a čo si domov nosím najradšej?:) 

Foto: Clem Onojeghuo via Pexels

Jedlo
Obľubujem rôzne ingrediencie, ktoré ozvláštnia naše bežné jedlá ako napr. nátierky, koreniny, pasty, dipy, ale nepohrdnem ani sladkosťami alebo "slanosťami":) Iste, že takú čokoládovú nátierku či oriešky nakladané v mede zoženiete aj v našich obchodoch, ale predstavte si nátierku kúpenú v Petržalke v Kauflande a nátierku kúpenú v malebnej uličke Benátok v obchodíku s veľkými okenicami a vôňou škorice vo vnútri... No schválne, ktorá nátierka Vám už len psychologicky chutí viac?:) 

Náramky
Bižutériu veľmi nenosím, náušnice, náhrdelníky a prstene ma skôr otravujú ako tešia, ale hodinky a náramky nosím rada. O to viac, ak náramky majú pre mňa aj nejakú symboliku - pripomínajú mi pekné miesto alebo príjemne strávený deň. Mám doma napríklad jeden ultra farebný náramok z Anglicka, hnedý kožený náramok zo Španielska či biely perličkový z Francúzska. Baví ma dvojakosť významu týchto suvenírov - sú ozdobou a zároveň pre mňa majú hlbší zmysel, sú pre mňa spomienkou. 

Magnetky
Čo k tomu dodať? Mojim rodičom zostáva na chladničke už len pár centimetrov štvorcových voľného miesta, pretože sami dosť pocestovali a aj ja svoje magnetky rada umiestňujem na ich chladničku. Ja mám na chladničke zatiaľ len pár kusov, ale ak to takto pôjde ďalej, skončí moja chladnička rovnako. Napriek tomu, že nerada doma zhromažďujem kadejaké blbôstky, magnetky majú asi výnimku...:)

Kozmetiku
Skôr telovú a vlasovú, teda skôr úžitkovú ako dekoratívnu. Dekoratívku si najradšej kupujem doma - už osvedčené produkty, ale v telovke mi nevadí experimentovať. Rada si nosím sprcháče, telové mlieka, tuhé mydlá, balzamy na pery... Také, o ktorých som presvedčená, že ich u nás nezoženiem, pekne voňajú a majú pekný obal:)

Čo ste si z tohtoročnej dovolenky doniesli Vy? Pozdravujem Vás, majte ešte pekný dník.

pondelok, 25. septembra 2017

O tom, že všetko sa deje z nejakého dôvodu

V živote každého z nás sú momenty – a nie je ich málo – ktoré by sme najradšej vymazali alebo lepšie – nikdy ich nezažili. Trápne situácie, pády, hádky, zlyhania, omyly. Občas sa nám dokonca zdá, že "toto sa môže stať len mne" alebo "inak to dopadnúť vlastne ani nemohlo". Skĺzneme do negativizmu, príliš sa upneme na "tú záležitosť" a rozoberáme ju v hlave over and over again niekoľko hodín, dní a ešte aj po rokoch sa k nej masochisticky vrátime.

Foto: Nout Gons via Pexels

Hneď na úvod tohto článku Vám chcem posunúť myšlienku, ktorej uvedomenie si mi zásadne uľahčilo život. Žiadne rozhodnutie nie je nesprávne. Každý deň sa stretávame s potrebou uskutočňovať voľbu. Začína sa to hneď ráno – zoberiem si toto alebo iné tričko? Niekedy sa aj takéto triviálne rozhodnutie môže skončiť výčitkami (dáme si náš obľúbený, ale nie veľmi pekný, navyše starý a vyťahaný sveter a potom vonku stretneme našu rivalku ešte snáď od základnej školy, ktorá sa nám v minulosti vysmievala aj za oveľa menšie "prešľapy"). Samozrejme, oveľa viac v hlave prehodnocujeme podstatnejšie veci – pôjdem na túto alebo na inú školu? Nemala by som skončiť tento (pravdepodobne) neperspektívny vzťah? Je toto práca, do ktorej chcem aj naďalej chodiť? Nuž, ako som napísala – nech sa rozhodnete akokoľvek, nikdy sa nerozhodnete nesprávne. Nikdy totiž nebudete vedieť, čo horšie alebo lepšie by Vás čakalo, keby ste svoje rozhodnutie urobili inak. Možno niekedy po svojom rozhodnutí budete mať pocit, že ste si vybrali zle. Že zmena, ktorú malo Vaše rozhodnutie za následok, sa Vám nepáči. Že by ste najradšej vrátili svoj život do momentu, kedy ste toto rozhodnutie urobili a ZAKÁZALI by ste si urobiť ho znova. Ale takto to nefunguje. Všetko je tak, ako má byť. Pretože v každom momente myslíme a konáme najlepšie ako vieme.

Samozrejme, prehodnocovanie rozhodnutí, výčitky a úvaha "čo by bolo keby" môžu byť (aj napriek vždyskvelým rozhodnutiam) súčasťou nášho života a myslím si, že by aj mali byť. Vďaka nim získavame alternatívne pohľady, uvedomujeme si svoj rozvoj, stanovujeme si budúce ciele, formujeme svoje vlastné ja. Ak sa nám napriek tomu predsa len zdá, že nám život občas krivdí, mám tu pre Vás ďalšiu užitočnú myšlienku.

Čokoľvek sa v našom živote stane, čokoľvek (ktokoľvek) do neho príde alebo z neho odíde, každý takýto moment je vlastne iba výmenou. Ak napríklad dostaneme v práci výpoveď, pravdepodobne si nikto z nás nepovie "jupí, to je skvelé, neviete si predstaviť, ako veľmi sa teším...". Hlavou nám ide skôr poníženie a všetky účty, ktoré potrebujeme zaplatiť. Ale! Strata práce a ani žiadna iná negatívna udalosť nie je koncom sveta. Je to len jedna etapa, ktorá sa skončila, aby sa ďalšia mohla začať. Jedny dvere sa zatvorili, iné sa otvoria. Ak sa na to pozrieme čisto technicky bez emócií, potom naozaj – každá strata je len výmenou.

Samozrejme, sú tu potom ešte tie naozaj veľké "krivdy života", ktoré sú tak veľkými boľačkami, že sa zdanlivo nedajú prelepiť len tak nejakým leukoplastom. Našťastie, aj na tieto sa vzťahujú všetky spomínané múdrosti. Akokoľvek veľmi po niečom túžime, akokoľvek dlho pre to drieme a akokoľvek tomu podriadime svoj život, nikdy nebudeme mať záruku, že to jedného dňa dostaneme. Tu neplatí rovnica – koľko času, energie a financií do niečo vložíme – toľko sa nám vráti. Môžeme do niečo vložiť naozaj veľa a dostať späť nič. Taký je život. Nie vždy vieme zmeniť okolnosti, ale vždy vieme zmeniť svoj postoj. Neberme preto zlyhania, omyly a straty ako zlé konce niečoho, pretože niekedy to, že niečo nedostaneme alebo nedosiahneme, je v skutočnosti to najlepšie, čo sa nám mohlo stať. Vďaka tomu sme tu, kde sme a tým, kým sme. 

Je prirodzené, že nevidíme zmysel v negatívnych veciach, ak sa nám práve dejú (mimochodom – prívlastok negatívny/pozitívny udalostiam priraďujeme my, teda je len a len na nás, akú "nálepku" zvolíme). Na ceste životom nikto nevidí pred seba. Každá udalosť – či už pozitívna alebo negatívna – je akýmsi bodom v našom živote. V budúcnosti, keď sa obzrieme a budeme vedieť body spojiť, až vtedy nám dajú všetky zmysel.

pondelok, 18. septembra 2017

Diagnóza: Nemám čas


Neexistuje nedostatok času, len zle zmanažovaný čas. 

Neexistuje nedostatok času, len nedostatok vôle. 


Krásne ránko:)

Aj keď nerada generalizujem a nezažila som svet pred 50 či 100 rokmi, zdá sa mi, že dnešná doba je akási uponáhľaná. Mnoho ľudí permanentne "nemá čas" a ja sa zamýšľam, či to je naozaj tak alebo sa z tohto slovného spojenia stala už bežná súčasť našich slovníkov ako debaty o počasí. Stretávame sa s ľuďmi, ktorí nemajú čas chodiť cvičiť (síce tvrdia, že by naozaj veľmi chceli), ktorí sa k obedu dostanú o pol tretej poobede (síce sú na nohách už od 5:30), ktorí Vám mesiac nereagujú na správu a potom Vám odpíšu "prepáč, píšem až teraz, nemal/a som čas...". Nachádzate aj Vy vo svojom okolí takéto prípady? Ste aj Vy takýmto prípadom?

Sú dni a týždne, kedy NAOZAJ nemáme čas. Keď máme pred skúškou, v robote dokončujeme dôležitý projekt, lietame po vybavovačkách, sťahujeme sa... Okej, niekedy NAOZAJ nemáme čas. Čo však robiť s takou tou NEMÁMČAS chorobou, ktorá trvá príliš dlho a vlastne sa vlečie akoby naprieč celým našim životom? Mám na mysli tú NEMÁMČAS výhovorku, ktorú radi používame, keď sa nám do niečoho nechce, chceme niečo odložiť, chceme sa niečomu vyhnúť alebo chceme pôsobiť ako zaneprázdnený človek, ktorý má vždy niečo zaujímavé na práci. 

Nuž. NEMÁMČAS človekom je občas každý z nás. Či už naozaj alebo nie naozaj. Ako však zvládať svoj čas, ak ho naozaj chceme využiť efektívne a presne na to, na čo chceme? Ako zaradiť do svojho denného či týždenného programu niečo, čo sa tam doposiaľ nedokázalo vtesnať? Tu je mojich pár tipov:)

Zdroj: Pexels

1 - Určite si priority - krátkodobé, aj dlhodobé 

Ak svoj život žijeme bez toho, aby sme ho prehodnocovali, niečo od neho očakávali a niečo pre svoje sny urobili, môže sa stať, že ho budeme žiť len tak random. Zamyslime sa a pokojne si aj na kus papiera alebo do mobilu napíšme, čo by sme chceli vo svojom živote vidieť, zažiť, urobiť, dosiahnuť. Nebojte sa, že bude Váš zoznam príliš dlhý, na jeho plnenie máte ešte cca 60 rokov:) Tento zoznam bude Vaše "vodítko", Vaša cesta. Majte ho poruke. Ľahšie tak svoje dni orientujete na to, čo je pre Vás skutočne dôležité, naopak, zbytočné aktivity pôjdu bokom. Keď budete mať všetky svoje ambície takto pokope pred sebou, uvedomíte si, že potrebujete niektoré veci vo svojom živote robiť inak, ako ste ich robili doposiaľ. Možno ráno začnete vstávať o hodinu skôr, možno prestanete fajčiť, možno si začnete odkladať peniaze do prasiatka... Zoznam Vám otvorí oči. Pretože v skutočnosti to nie je LEN TAK HOCIJAKÝ zoznam, ale VAŠE PRIORITY, VÁŠ VYSNÍVANÝ ŽIVOT. Krátkodobejšie (denné/týždenné) úlohy si môžete značiť do diára, dlhodobejšie úlohy niekam bokom - nepochybujem, že aj na tieto účely už bolo vytvorených množstvo dobrých mobilných aplikácií:) 

2 - Priraďte každej úlohe čas, ktorý ste ochotný/schopný jej venovať

Máme teda zoznam úloh, ktorým sa chceme dnes, tento týždeň a celkovo vo svojom živote venovať. Aby sme to celé nejako "ošéfovali", musíme si byť sami sebe dobrým, ale prísnym pánom. Je jasné, že príprave prezentácie do školy alebo jarnému upratovaniu skrine by sme sa vedeli venovať aj pol dňa a stále by to nebolo tak celkom ono, ale my chceme deň využiť aj na iné aktivity (v našom zozname totiž svieti, že chceme začať cvičiť a máme predstavu tak asi cca o 3 pohybových aktivitách týždenne). Je dobré vedieť si stanoviť časový harmonogram a to aj na deň, kedy zrovna nemáme žiadne povinnosti a mohli by sme ho celý len tak prešuchtať chodením z obývačky do kuchyne, od televízora k chladničke. Namiesto 4-hodinového upratovania skrine tak skúsme nastaviť svoju myseľ na to, že máme na túto aktivitu iba hodinu. V reále nám to možno bude trvať hodinu a 20 minút, pretože to chceme urobiť poriadne, ale schválne sa psychicky nastavme radšej na kratší čas, výkon úlohy nám pôjde efektívnejšie. Po hodine a dvadsiatich minútach upratovania skrine máme stále 2 hod 40 min, aby sme si zacvičili...:)

3 - Nenechajte sa rozptyľovať

Ak pracujete, pracujte, Ak oddychujete, oddychujte. Ak sa učíte, tak sa učte. Je náročné robiť na jednej veci, ak žijeme vo svete plnom komunikačných technológií, multitaskingu, sociálnych sietí a podobných "mňamiek", ktoré nás buď lákajú alebo vyrušujú v čase, kedy to najmenej potrebujeme. Na druhej strane práve sústredenie sa na jednu vec nám pomáha urobiť túto vec rýchlejšie a s menšou námahou. Koľkokrát ste "zabili celý deň učením sa", ale v skutočnosti, ak by ste narátali čistý čas Vášho štúdia, prišli by ste na to, že ste sa učili možno hodinu a pol a zvyšných 8 hodín ste strávili iba myšlienkou na to, že by ste sa mali učiť, ale robili ste niečo celkom iné? Urobme teda to, čo máme, tu a teraz. Ak to vybavíme, môžeme to vytesniť zo svojej mysle a prejsť na ďalšiu úlohu.  

4 - Oddychujte, odmeňujte sa

Tento článok nie je o tom, ako ísť za hranice svojich možností, využívať svoj čas na 100 % a na konci dňa od únavy - s prepáčením - padnúť na hubu. Je o efektívnom využívaní jednej z najcennejších vecí, ktorú máme - nášho života. O tom, ako do svojho života zaradiť to, po čom túžime, ak sa nám to náhodou momentálne nedarí. O tom, ako prekonať nepriateľa - nedostatok času, o ktorom tak radi všetci hovoríme. O tom, ako môžeme ľahšie dosiahnuť svoje ciele. Ale! Ak na sebe makáte, nezabudnite oddychovať. Dobrý spánok či nedeľné popoludnie strávené s priateľmi je skvelým palivom pre ďalšie výkony:)

Ktorý z týchto bodov sa snažíte praktizovať? Tiež občas používate "nemám čas" ako výhovorku?:)

Majte ešte pekný dník:)

pondelok, 11. septembra 2017

6 tipov, ako prežiť návrat do školy/do práce

Ahoj, ahoj:)

Možno v týchto dňoch zažívate návrat školy po prázdninách alebo návrat do práce po dovolenke, či skrátka vyššie pracovné nasadenie, pretože na jeseň nás všetkých začne opúšťať taký ten ízy-pízy letný režim a začíname sa seriózne venovať všetkému, od čoho sme v lete usilovne oddychovali. Sú ľudia, ktorí prepnutie sa medzi voľnom a školou/prácou zvládajú v pohode, pretože po voľnejších dňoch už potrebujú do svojho života vniesť viac akčnosti, ale sú aj takí, ktorí sa potrebujú hecnúť, aby toto prepnutie sa v zdraví zvládli. Ak patríte do skupiny č. 2, mám tu pre Vás zopár tipov, ako prežiť nielen kritický september, ale celý pracovný/školský rok, až pokým Vám opäť nezačne to ízy-pízy obdobie A.K.A. dovolenka alebo prázdniny:)

Foto: Picjumbo via Pexels

Tip č. 1: Pustite sa do čítania motivačnej literatúry
Motivácia je základ. Ak nemáme motiváciu niečo robiť, nemáme dôvod to robiť, potom nemáme ani radosť z toho, že to robíme a robenie mnohých vecí sa tak pre nás stáva stereotypným. Ubíjajúcim. Nezmyselným. Nájdime teda zmysel v každom jednom dni. Motivačná literatúra má skvelú moc - učí nás oddychovať, dáva nám pozitívny náhľad na skutočnosti, ktoré by sme inak vnímali negatívne, pomáha nám chápať a prijímať veci také, aké nám ich život prináša, učí nás viac si vážiť samého seba, zmeniť prístup, ak nevieme zmeniť okolnosti, pracovať na sebe a vytrvať vtedy, keď sa už-už chceme vzdať. Zopár tipov na dobré motivačné knižky nájdete v tomto článku.

Tip č. 2: Skontaktujte sa s ľuďmi, ktorých ste dlho nevideli
Pravidelné stretávanie sa so svojimi top 5 kamarátmi je skvelé, ale čo tak "prehodiť chuť" a hodiť reč s niekým, koho ste už dobrých 10 rokov nevideli? Obvykle sú to práve takéto stretnutia, ktoré nás donútia obhliadnuť sa, zosumarizovať si svoje pokroky, úspechy a pády a zamyslieť sa nad tým, kde chceme byť o ďalších 10 rokov. Možno zistíte, že škola/práca, do ktorej teraz chodíte, nie je pre Vás, alebo - práve naopak - uvedomíte si, že aj keď na svoju školu/prácu (ako každý normálny človek) občas nadávate, v skutočnosti je to presne to, po čom ste túžili alebo presne to, čo Vám pomôže dosiahnuť nejaký Váš ďalší, vyšší cieľ. 

Tip č. 3: Posuňte svoje záľuby na vyšší level
Oddychovať sa musí a aj keď ja sama patrím do skupiny ľudí, ktorí to občas preháňajú so zodpovedným prístupom k práci, uvedomujem si, že za kvalitnou prácou sa skrýva aj kvalitný oddych. Aby sme sa vyhli výhovorkám, prečo by sme sa mali dnes radšej učiť/dlhšie pracovať, mali by sme sa naučiť vyvažovať povinnosti s voľným časom. Radi cvičíte? Okej, kúpte si permanentku do fitka. Radi maľujete? Okej, prihláste sa na výtvarný kurz. Urobte presne to, čo Vás "donúti" venovať sa tomu, čo Vás baví, každý pondelok/stredu/každý druhý deň alebo skrátka tak často, ako len chcete. Nedovoľte povinnostiam, aby Vám "odhrýzali" z času, ktorý ste mali mať pre seba. A ak sa tak stane, potom niekedy "odhryznite" z povinností, aby boli s Vaším voľným časom v rovnováhe.

Tip. č. 4: Začnite nakupovať vianočné darčeky
Že vtip? Teraz v septembri? Vôbec nie. Akonáhle v obchodoch z pultov zmizne "back to school" výbava, začne sa zvianočnievať, tak prečo to nevyužiť vo svoj prospech? Teraz máme priestor ísť na kupovanie darčekov s chladnou hlavou, pomaly, bez stresu a užiť si to tak, ako si to v decembri (keď naháňame termíny v práci a v škole skúšky) určite neužijeme. Ženy, ruku na srdce. Po zlom dni v škole či v práci by ste šli nakupovať tak či tak, prečo teda nekúpiť namiesto SEBE niečo SVOJIM BLÍZKYM?:) Pekne si to doma naškrečkujete, zabalíte, schováte a v decembri, keď už aj Vy zabudnete, čo ste kúpili, to všetko bude prekvapenie aj pre Vás:)

Tip. č. 5: Robte zmeny
Ak potrebujete vypnúť od povinností a spestriť si život, niet vhodnejšieho času na zmeny, ako práve teraz, keď sme v septembri na začiatku veľkého školského a pracovného šialenstva. Vyskúšajte napríklad iné usporiadanie vecí/nové dekorácie na svojom pracovnom stole, inú cestu do školy či do práce, inú reštauráciu počas obednej prestávky... Zmeny nám pomáhajú rozptýliť myseľ a vyvádzajú naše dni zo zaužívaných stereotypov.

Tip č. 6: Objednajte si zimnú dovolenku
Keďže celý tento príspevok je venovaný tomu, ako odpútať svoju myseľ od školských a pracovných povinností, čo už Váš mozog zamestná viac ako RIADNA tešenica na lyžovačku alebo dovolenku niekde, kde bude tak o 30 stupňov viac ako u nás?:) Môžete mi veriť, zimná dovolenka strávená niekde mimo 15 druhov koláčov, zemiakového šalátu a rozprávok, ktoré ste už 50-krát videli, má niekedy väčšie čaro...:) Tak čo, už otvárate gúgl?:))

Extra tip na záver: Neznášate pondelky? Naplánujete si niečo pekné vždy na tento deň. Urobte z toho rutinu - pondelok = niečo super. Možno Vám to neotočí život naruby, ale nedeľné popoludnie už nestrávite stresom z toho, že sa deň chýli ku koncu a už čoskoro sa premení na PONDE..... To slovo, ktoré nedokážete ani vysloviť:)

Pozdravujem Vás, majte ešte pekný deň:)

utorok, 5. septembra 2017

Sú blogy povrchné?

Foto: Stil via Unsplash
NEVIEM. Toľko moja neurčitá odpoveď hneď na úvod. Asi záleží na tom, aké blogy sledujeme a čo si z nich berieme. Viem absolútne presne, kedy som začala sledovať svoje prvé obľúbené blogerky - bol rok 2011. Mala som vtedy 20 rokov a myslím, že som už vedela selektovať, kto a čo ma zaujíma a kto a čo má pre mňa nejakú pridanú hodnotu. O tom, aké blogy navštevujeme, rozhodujeme my samé, tak prečo si nezostaviť "blogový svet" len z blogov, ktoré nám niečo dávajú? Možno je dobré priebežne prehodnocovať, kým a čím sa obklopujeme - nielen v reálnom, ale aj vo virtuálnom živote - pretože či už si to uvedomujeme alebo nie, aj virtuálna sféra ovplyvňuje a formuje naše myšlienky, hodnoty, postoje. Pre mňa sú blogy veľkou inšpiráciou, pomocou a záľubou, na druhej strane som rada, že som mohla prežiť pubertu bez nich. 

Myslím, že základným problémom - ani nie tak blogov samotných, ako skôr ich čitateľov/sledovateľov - je, že považujú to, čo vidia, za normálne, bežné, alebo dokonca ako akési merítko toho, ako by ľudské životy mali vyzerať. Teraz sa budem trochu opakovať, pretože som o tom písala už v niektorom zo svojich predchádzajúcich článkov - že cez sny a životy iných ľudí často nevidíme tie vlastné. Čokoľvek na sociálnych sieťach vidíme alebo čítame, nemali by sme sa na to pozerať ako na "toto chcem", pretože - povedzme si na rovinu - ak by sme daný príspevok nevideli, ani by sme netušili, že po niečom takom túžime. Skúsme myslieť a konať viac ako MY a menej ako TÍ DRUHÍ. Keď viem, čo chcem, ale možno neviem, ako na to, môžu mi byť iné blogy veľmi nápomocné - inšpirovať ma, motivovať ma, pomôcť mi vytrvať, dosiahnuť svoj cieľ alebo skrátka iba nájsť ten vhodný krém pre svoju komplikovanú pleť...:) Naopak, keď nemám predstavu o svojom živote a nechávam sa viesť životmi iných ľudí, dopadne to tak, že chcem vždy presne to, čo nemám, ale majú to iní, a tak sa vlastne celý čas naháňam za niečím, o čo reálne ani nestojím, ale je to trendy, novinka, majú to všetci, je to cool a pod. Vtedy sú blogy zlým pánom a áno, môžu sa nám zdať povrchné.

Čo ma občas mrzí, je, keď šikovné blogerky prestanú blogovať práve preto, že už nechcú prispievať do "tohto povrchného sveta". Podľa mňa ale problém nie je v nich - ak ich písanie baví, potom časom samé prídu na to, že im blog predsa len chýba. Možno by stačilo len zmeniť tému (?). Ja sama som si v minulosti niekoľkokrát prešla blogovou krízou, takže viem, o čom hovorím. Blog DAY by DAY je už mojím tretím, pričom aj on mal tento rok dlhšiu pauzu, ale zvládol ju:) A asi preto píšem tento článok - pochopila som jednu vec. V minulosti som písala na svojom blogu o veciach, ktoré - okej, asi ma bavili, keď som si už dala tú námahu a čas a písala som o nich a produkovala tony fotografií - ale možno som to v minulosti na svojom blogu nebola tak celkom ja. Alebo možno aj áno, len moje názory a postoje sa medzičasom zmenili a ja už som tu a teraz nebola stotožnená so všetkým, o čom som v minulosti napísala. Keď som si na začiatku tohto roka prechádzala svoje staršie články, veľa z nich sa týkalo kozmetiky, nákupov, oblečenia... Ale toto predsa nie som ja!! Kozmetiku používam prevažne stále tú istú dokola, nákupy oblečenia neznášam a nosím si už pár rokov taký ten svoj sivá myš štýl, takže nejaké módne trendy mi vôbec nič nehovoria. Zistila som, že v živote ma zaujímajú a robia mi radosť celkom iné veci, ako tie, o ktorých som na svojom blogu písala. V dôsledku čoho sa môj blog "zasekol". Cez zimu som mala 3 mesiace pauzu, na jar ďalšie 3 mesiace, potrebovala som sa nájsť a - podarilo sa. Môj blog prešiel totálnou revíziou, mnoho článkov som od úžasu vymazala (:D) a zmenila som celkový koncept svojho blogu. Chcem písať viac o sebarozvoji a motivácií, cestovaní a kreatívnej tvorbe, pretože práve to je to, čo ma momentálne najviac baví. Ak by som mala zostať pri svojich v minulosti zaužívaných témach, pravdepodobne by som aj ja svoj blog tento rok definitívne odpísala. Chcelo to len pauzu, čas, porozmýšľať a nájsť si cestu. 

Čo tým celým chcem povedať je, že tak, ako sa vyvíjame, rastieme a dospievame my ľudia, tak by sa mali vyvíjať aj blogy, ktoré píšeme a obmieňať sa blogy, ktoré sledujeme. Ak nás pred 8 rokmi bavili make-up tutoriály, je normálne, že sme v tom čase dávali follow všetkým blogom s touto tématikou. Dnes nám už takéto blogy môžu prísť povrchné, ale práve preto sú tu ďalšie blogy a ďalší blogeri (a že ich nie je málo!), ktorí prichádzajú s inými témami. Môžeme sa pohnúť ďalej, nikto nás predsa nenúti pozerať sa na to, čo nás nebaví a ani písať o tom, s čím nie sme stotožnení. Hovorí sa, že "dnes má blog každý", tak prečo nedávať follow a nepísať články s väčšou rozvahou? Ak sledujeme blogy, ktoré SÚ PRE NÁS POVRCHNÉ a píšeme články, ktoré SÚ PRE NÁS POVRCHNÉ, potom moja odpoveď znie - áno, blogy sú povrchné. 

Verím, že tento článok vo Vás vyvolá chuť čítať tie správne blogy a písať tie správne články. Majte sa krásne, 
Vaša I.:) 

streda, 30. augusta 2017

Som puntičkár a TOTO fakt milujem :))

Ahojte:)

Vždy, keď si čítam nejaký článok alebo motivačnú knižku, v ktorej sa nájdem (mám taký ten pocit, že "toto presne akoby o mne písali"), musím sa usmievať, niekedy sa dokonca nahlas zasmejem. Možno aj Vám niektoré Vaše myšlienkové pochody prídu normálne, no keď sa na ne pozriete očami iného človeka, prídu Vám vtipné, divné, prehnané, svojské...:) A myslím, že osobitou kategóriou sme my - puntičkári. Máme to v hlave a aj vo svete okolo nás skrátka inak usporiadané, všetko musí do seba zapadať, vzájomne ladiť, lichotiť našim očiam, duši. Vieme sa tešiť z hlúpostí typu - "jéééj, tie obrazy na stene sú zavesené na milimeter presne!!", naopak, nad banalitami sa vieme riadne pohoršovať (akože "nechápem, prečo to nezoradili aspoň podľa farby...":D). A práve to, čo ako puntičkárovi robí radosť mne, prípadne čo ma naopak "riadne vytáča":D, sa dočítate v tomto článku:)


Minimalizmus
Vo všetkom. Neznášam nakupovanie potravín do zásoby, prepchatú skriňu oblečením, poličky plné harabúrd, zaprataný písací stôl, prekombinované outfity, množstvo rozbabranej kozmetiky... Niekto potrebuje mať pocit hojnosti, no mňa práve tento pocit množstva materiálnych vecí v okolí ubíja. Zbožňujem prázdnu kuchynskú linku, poloprázdne poličky, z ktorých dokážem prach utrieť za pár sekúnd a celkovo takú tú atmosféru v byte, akoby ste sa len pred týždňom nasťahovali - skrátka takmer nikde nič:) 

Vyhadzovanie vecí
Tento bod dosť súvisí s prvým, pretože keď chcete doma držať len minimum vecí, znamená to, že ich musíte aj pravidelne triediť a všetko "to navyše" posúvať ďalej - darovať, predávať či vyhadzovať. Mne takéto zbavovanie sa vecí robí NE-HO-RÁZ-NU radosť! Cítim pri tom taký skvelý pocit, asi ako keď nákupná maniačka nakupuje, len ja robím presný opak - veci nerada nadobúdam (ak to nie je zrovna niečo, po čom vyslovene túžim alebo to potrebujem), ale rada sa ich zbavujem. Myslím, že kto to takto necíti, nikdy ma nepochopí, ale áno, existujú aj takéto prípady:)

Upratovanie
Je to pre mňa jedna z tých činností, pri ktorých si viem oddýchnuť, prísť na iné myšlienky. Aj keď zvyknem veci odkladať na svoje miesto hneď, teda mám doma - dá sa povedať - permanentne upratané, raz za týždeň zvyknem robiť aj ja také to dôkladnejšie upratovanie, ktoré každý deň nerobím. Je to pre mňa relax a niekedy sa vyslovene teším, ako po práci chytím nejakú handru a niečo doma vyčistím:D Špeciálne si vychutnávam, keď hádžem použité oblečenie do koša na bielizeň alebo idem prať a zbieram po byte všetko, čo by som ešte oprala:D Asi sa už teším na to, ako to bude zase čisté a voňavé:) Inak tieto moje upratovacie chúťky sa netýkajú iba domácnosti, ale priebežne si potrebujem upratovať aj také veci ako dokumenty v počítači, fotky v mobile, myšlienky, vzťahy a pod. Jediné upratovanie, ktoré ma nebaví, je upratovanie po iných...

Reorganizácia
Lebo reorganizácia a upratovanie nie je to isté!!:) Z času na čas dostanem chuť premiestniť si veci - nájsť im nové miesto, nové využitie alebo ich zoradiť podľa iného systému. Napríklad keď som prišla bývať do môjho súčasného bytu, využívala som svoj najväčší stôl ako kozmetický stolík, ale časom som dostala neodolateľnú chuť urobiť z neho riadny písací stôl, no a tak ho teraz používam. Mám rada zmenu, kedy Vám určité veci zostanú, ale presuniete ich na iné miesto, nedokážem dlhodobo fungovať v tom istom prostredí. 

Systém
Či už si zakladám veci do poličky alebo riešim nejaké úlohy, vždy si musím vymyslieť nejaký systém alebo stratégiu, ako budem postupovať, neviem niečo urobiť/uložiť proste len tak random:D Zbožňujem prepravky, zakladače, diáre, organizéry, to do listy, zvýrazňovače, nálepky, záložky, oddeľovače, stojany, spinky... Proste všetky tie veci, bez ktorých puntičkári nemôžu žiť:D

Diáre
Spomínala som ich už vyššie, ale KEĎ ONI SI ZASLÚŽIA BYŤ SAMOSTATNÝM BODOM!!:) Diáre a zápisníky - potrebujem ich mať ku šťastnému životu a nemôžu byť hocijaké, ale musia spĺňať moje náročné požiadavky:) Diár musí byť pekný, spratný, ale zároveň poskytovať dosť priestoru na zapísanie všetkého potrebného. Niet väčšieho sklamania, keď taký nájdem a má vo vnútri české sviatky a mená:D Zápisník mám rada jeden malý, do ktorého si zapisujem údaje, ktoré využijem aj o pár rokov (prihlasovacie údaje, adresy, kontakty, návštevy lekárov a pod.) a jeden väčší, do ktorého si čmáram rôzne pracovné či súkromné poznámky, keď si potrebujem niečo rozsiahlejšie zaznačiť, čo sa mi nechce vyťukávať do mobilu.

Google Keep
Aplikácia, ktorú podľa mňa MUSEL vymyslieť puntičkár, pretože NEpuntičkár nerozumie, čo puntičkári do života potrebujú:D Pre mňa absolútne top apka, kde si môžete vytvárať a odškrtávať zoznamy, pridávať rýchle poznámky, fotografie, zvukové záznamy, ba čo viac - priraďovať poznámkam menovky, farebne ich odlišovať, zdieľať ich medzi viacerými zariadeniami. Spisujem si sem pekné myšlienky, nákupné zoznamy, mám tu to do list úloh na každý deň alebo týždeň, wishlist materiálnych vecí, ale aj cestovateľských zážitkov, tipy na články na blog a do časopisu... - skrátka všetko, čo mi ide hlavou a nechcem to zabudnúť:) 

V skutočnosti toho, čo mám ako puntičkár rada a na čo si potrpím, je oveľa oveľa viac, no toto bolo pár vecí, ktoré mi pohotovo hneď napadli, keď som Vám chcela spísať tento článok, inak by musel byť nekonečný:) Máte aj Vy na niečo podobné slabosť/nervy alebo je to na Vás príliš a takéto veci neriešite? Prajem Vám ešte krásny deň:)

štvrtok, 24. augusta 2017

10 tipov pre spokojnejší život

1. Plňte si sny
My ženy máme úžasnú schopnosť rozdať sa. Chceme byť dobré dcéry, partnerky, matky, sestry, kamošky. Chceme robiť ľudí okolo nás šťastnými a spokojnými. Ale kto urobí šťastnými a spokojnými nás? Hovorí sa, že nikto Ti nedá toľko, koľko si môžeš dať Ty sám. Tak myslite na seba. Doprajte si. Nájdite si na seba čas. Plňte si sny. Nech sú akokoľvek šialené, akokoľvek ambiciózne. Keď sa Vám splní prvý, uveríte, že nič nie je nemožné a začnú sa plniť všetky. Postupne, ale predsa. 

2. Upracte si v hlave
Nehrabte sa v minulosti, už ju nezmeníte. A nedovoľte jej, aby Vám kazila prítomnosť alebo obmedzovala Vašu budúcnosť. Môžete byť kým chcete a dosiahnuť čo len chcete. Čo bolo bolo, nechajte to za sebou. Neriešte iných, nesúďte. Choďte si svoje a myslite pozitívne. Oddeľujte nepodstatné od podstatného, stanovte si priority. Kto a čo je pre Vás v živote to najdôležitejšie? Tomu venujte svoj čas a energiu, všetko ostatné môže ísť bokom.

3. Upracte si vo vzťahoch
Ak cítite, že sú vo Vašom okolí ľudia, ktorí Vás vysávajú, nekontaktujte sa s nimi. Nemusíte "páliť mosty", iba venujte viac času a energie tým, ktorí za to skutočne stoja - ich počet obvykle zrátate na prstoch jednej ruky.  

4. Upracte si vo veciach
Možno máte v skrini veľa vecí, ktoré nenosíte, na stole kozmetiku, ktorú nevyužijete a na poličkách množstvo drobností, ktorých význam už vyprchal, napriek tomu z nich každý týždeň hodinu utierate prach. Vytrieďte si materiálne veci vo svojej domácnosti a všetko, čo nepotrebujete, posuňte ďalej - darujte kamoškám, dajte na charitu, predajte, vyhoďte. Odpútajte sa od materializmu, nezbierajte veci, ale priateľstvá, zážitky a skúsenosti.

5. Neporovnávajte sa s inými
Každý máme inú východiskovú pozíciu, iné možnosti, iné zázemie, inú povahu, iné hodnoty. Riaďte sa vo svojom živote tým, čo je dôležité pre Vás a porovnávajte svoju súčasnosť iba so SVOJOU minulosťou. Ste jedinečná bytosť a to, ako žijú iní ľudia, na tom vôbec nič nemení. Iní Vás môžu inšpirovať, môžu Vás motivovať, ale nedopusťte, aby Vám to prerástlo cez hlavu, pretože cez sny a životy iných ľudí nevidíme tie vlastné.


6. Nájdite rovnováhu medzi tým, čo chcete a tým, čo musíte
Každá z nás má toho občas veľa, ale ako sa hovorí - neexistuje nedostatok času, len zle zmanažovaný čas. Ak máte pocit, že nestíhate, že nemáte priestor venovať sa všetkému, čo máte v pláne a už vôbec nie sebe, zastavte sa a vytrieďte si zo svojho To Do listu nepodstatné úlohy, zbytočné činnosti alebo čokoľvek, čo môžete urobiť neskôr, pokojne aj o pár dní. Získaný čas venujte sebe, svojim záľubám, priateľom, rodine, skrátka strávte ho podľa seba.

7. Nebojte sa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny
Niektoré veci by sme najradšej neurobili, pretože sa nám do nich skrátka nechce. Chodiť do školy, chodiť do práce, chodiť cvičiť, racionálne sa stravovať, prestať utrácať za hlúposti, skoncovať so zlozvykmi... Ak však niečo chceme - peknú výplatu, lepšiu prácu, dobrú postavu... - musíme vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, inak svoj cieľ nedosiahneme. Naše životy často plynú mimo nás - nie preto, že by sme nevedeli, čo robiť, ale preto, že to nerobíme. Naučte sa teda odolávať pokušeniam, čeliť svojim výhovorkám a ukážte svoju pevnú vôľu. Cesta bude ťažká, ale výsledok Vás poteší. 

8. Nájdite zmysel svojho života
Mať svoje sny a vytýčené ciele je pekné a dôležité v živote každého z nás, pretože práve ich dosahovanie je našou motiváciou, hybnou silou a dôvodom, prečo na sebe pracujeme, posúvame sa ďalej, rozvíjame svoje vlastné ja a neraz ideme za hranice svojich schopností. Žiaľ, prílišné upnutie sa na cieľ je dôvodom, prečo žijeme budúcnosťou, stále na niečo čakáme a nedokážeme si užívať prítomnosť. Sústreďme sa viac na TU A TERAZ, vnímajme všetko, čo robíme, na čo myslíme a čo cítime V TEJTO CHVÍLI. To, čo príde, si užijeme potom, keď to nastane.

9. Nesnažte sa vyhovieť každému a nesnažte sa všetko ovplyvniť
Koľko ľudí, toľko chutí. Aj keď sa budete neviem ako snažiť urobiť všetkých okolo seba šťastnými, spokojnými a budete sa chcieť páčiť každému, nepodarí sa Vám to. VŽDY sa nájde niekto, kto Vašu snahu neocení, neuvidí, spochybní. Načo sa teda takto ničiť? Buďte sama sebou, iba tak nájdete svoje šťastie, nie tým, že budete kriviť svoju povahu, svoje hodnoty. A nesnažte sa všetko do bodky plánovať, ovplyvňovať, robiť veci/okamihy perfektnými. Lebo bez ohľadu na to, ako veľmi si to prajete a čo všetko pre to urobíte, ak niečo nebude mať vyjsť, tak to proste nevyjde. Neviňte sa za to, prijmite to, povzneste sa nad to a choďte ďalej.

10. Majte sa rady
Neexistuje na svete žena, ktorá by bola so sebou na 100 % spokojná. Ale musíme o tom stále rozprávať? Neponižujme a nezhadzujme sa. Pred inými ani samé pred sebou. Ak môžme, makajme na sebe. Ak nemôžme, akceptujme sa. 

Na záver ešte jedna pravda: Tvoj život bude presne taký, aký si ho urobíš.

piatok, 18. augusta 2017

Odkiaľ nabrať motiváciu? | Tipy na motivačné knižky


Ahoj decká:)

Ak rady čítate, mám tu pre Vás zopár tipov na knižky, ktoré som za posledný cca rok/dva prečítala - či už vo vlaku, cez zimu zababušená v deke alebo na balkóne počas teplých letných večerov. Samozrejme, ak by sme sa bavili o knižkách vo všeobecnosti, nesmel by tu chýbať Jo Nesbo:), ale tentokrát pre Vás vyberám iba motivačnú literatúru.

Úplne prvú motivačnú knihu vo svojom živote som si prečítala v období, keď som si po vysokej škole hľadala prácu a možno aj preto padla moja voľba na 13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nerobia. Táto kniha Vám pomôže "dať sa dokopy", keď si prestávate veriť a pochybujete o svojich schopnostiach. Ak ste dostali do vienka menej sebavedomia, všetko v hlave 100x analyzujete, za všetko sa obviňujete a nikdy s ničím nie ste na 100 % spokojné, je toto tá správna knižka.

Ako druhá sa v mojej knižnici objavila knižka Jednoducho buďte šťastní.  ma dosť poznačila, pretože v jednej kapitole sa píše o tom, že za naším nešťastím stoja v prvom rade naši rodičia. Žiaľ, keď tú knihu čítate, uvedomíte si, že je to tak. Vaši rodičia Vás formujú, od detstva Vám podsúvajú svoje názory, hodnoty, postoje a zvyky a Vy ich vedome alebo nevedome preberáte a buď sa to stáva Vašou silou alebo slabinou. Táto pravda človeka bolí a ja som ju doteraz tak celkom nespracovala. Na druhej strane je presne toto jedna z tých kníh, ktorá Vám otvorí oči, poskytne Vám veľa pekných hlbokých myšlienok a preto ju radím medzi tie lepšie. 

Tretiu knižku Smerovať vyššie som dostala. Je to jediná z motivačných knižiek, ktorú som neprečítala celú, pretože mi nie celkom "sadol" príbeh, na akom bola postavená. Mám radšej, keď autor píše primárne pre čitateľov, nie o sebe. Ak autor postaví obsah na tom, že vymenováva, čo všetko dokázal a dáva sám seba iným za príklad, nejako si z toho neviem nič zobrať. Vidím v tom skôr samoľúbosť ako túžbu pomáhať iným. Čítali ste túto knižku? Ako na Vás pôsobila? Možno, ak máte radi príbehy iných ľudí, mohla by sa Vám táto kniha páčiť. 

Veľkou topkou pre mňa je kniha Ako nebyť perfektný, ale úspešný. Človeka asi pochopiteľne najviac za srdce chytí tá kniha, ktorá ho najviac vystihuje a pre mňa je to práve táto. Som prehnaný perfekcionista, mám rada veci presne nalinkované, naplánované, zbožňujem efektívne využívanie času a keď mi niečo naruší plán, som z toho nešťastná. Všetko okolo mňa má svoje miesto a potrebujem mať poriadok nielen v hmotných veciach, ale aj v myšlienkach, vo vzťahoch. Keď niečo robím, musím to robiť poriadne, dávam do toho všetko a preto mi niektoré činnosti a robenie rozhodnutí trvajú dlhšie, 20x ich prehodnocujem. Kniha Ako nebyť perfektný, ale úspešný hovorí o tom, že nemusíte veci robiť 24 hodín 7 dní v týždni na 120 %, ale stačí na 70 a výsledok je rovnaký.

Knižka Ako získať a ovplyvniť takmer každého ma asi veľmi neoslovila, pretože si teraz už ani neviem veľmi vybaviť, o čom bola, a to som ju nečítala až tak dávno. Pravdepodobne to však bolo o získavaní si priazne iných ľudí - v súkromí a v obchodných vzťahoch. Ja síce ako introvert mám so získavaním si priazne problém, ale táto kniha mi pravdepodobne nedala to, čo som očakávala... 

Knižka Prečo nikdy nestíham je tiež ako vyšitá pre perfekcionistov, ktorí si toho na plecia berú viac ako je zdravé a potom sú nešťastní, že deň má len 24 hodín. Knižka vysvetľuje, že neexistuje nedostatok času, len zle zmanažovaný čas. No a tak to je:) Možno mohla byť kniha tenšia a napísaná viac "k veci", nie som veľmi fanúšik rozťahaných myšlienok a omáčok, ktorými sa musíte znudene "prelúskať", aby ste sa napokon dostali k (niekedy triviálnej) podstate. Pritom hrubé knihy mi nevadia, ale v tejto som niektoré pasáže preskakovala. Myšlienkou však super kniha. 

No a to už sa dostávame k mojim dvom obľúbeným knižkám, ktoré patria medzi tie novšie v mojej "knižnici" - Hygge a Danšari. Povedala by som, že obe knižky majú silnejší marketing ako obsah, napriek tomu som si pri ich čítaní výborne oddýchla a odporúčam ich každému - možno práve preto, že ide o také to pohodičkové čítanie, pri ktorom netreba veľa rozmýšľať. 

Hygge viacerým z Vás asi nemusím veľmi predstavovať - bol to (a stále je) veľký hit, ale pre tých, ktorí o tejto knižke ešte nepočuli, hygge je dánske slovo označujúce stav absolútnej pohody. Knižka je plná opisov vecí a okamihov, ktoré Dáni považujú za hygge a Vy si pri jej čítaní uvedomíte, že takéto hygge máte okolo seba každý deň aj Vy, len ho často nevnímate alebo si ho nedokážete vychutnať. Knižka Vás donúti zastaviť sa, oddychovať, užívať života, tešiť sa z maličkostí. 

Danšari je opäť niečo pre perfekcionistov, ale naopak, aj pre ľudí, ktorí nimi nie sú, majú vo svojom okolí zmätok a chceli by to napraviť. Táto kniha - aj keď niektoré jej myšlienky možno aplikovať aj na vzťahy - hovorí predovšetkým o hmotných veciach, ktorými sa obklopujeme. Poskytuje návod, ako si upratať, aby ste už nikdy upratovať nemuseli. Základom je pravidelné triedenie a zbavovanie sa vecí a zároveň žiadne nakupovanie ďalších vecí a nových úložných priestorov. Danšari hovorí o materiálnych veciach, ktoré prechádzajú našim životom ako o rieke. Ak máme doma niečo, čo nepoužívame, nepáči sa nám to alebo nás to dokonca psychicky ubíja, urobíme najlepšie, ako túto vec posunieme po rieke ďalej (vyhodíme ju, darujeme, predáme). Síce som nevedela, že to, ako doma fungujem, sa volá Danšari:), padlo mi dobre vedieť, že neustále triedenie a reorganizácia vecí nie sú psychická porucha, ale životný štýl...:)

Ako posledná mi v knižnici pribudla knižka Blog za milión. Objavila som ju práve v čase, kedy som sa k blogovaniu vrátila po dlhšom období, počas ktorého sa mi blogovať chcelo aj nechcelo a práve vďaka tejto knihe sa moja navrátená chuť do blogovania vystupňovala až do nadšenia. Knižka obsahuje cenné rady a povzbudenia pre začínajúcich blogerov, prináša príbehy tých svetovo najúspešnejších a poukazuje na fakt, že nevedieť ako ďalej, publikovať niečo, s čím s odstupom času nie ste celkom spokojní či zmeniť časom názor je úplne normálne. 

A akú ďalšiu knižku si plánujem najbližšie kúpiť? Bude to pravdepodobne Sila introvertov vo svete, ktorý nikdy neprestáva hovoriť. Táto kniha by mala byť o tom, že aj keď žijeme vo svete, kde sa vyžaduje tímová práca, vládne open space a multitasking (teda veci, ktoré introvertov psychicky "zabíjajú"), majú introverti vo svete stále svoje miesto a v niektorých profesiách/činnostiach sú nezastupiteľní. 

A čo Vy? Aké sú Vaše obľúbené motivačné knižky? Čítali ste niektorú z tých, o ktorých som Vám písala? Akú motivačnú knižku si najbližšie plánujete kúpiť? Majte ešte krásny dník:)

piatok, 11. augusta 2017

NIKDY nehovor NIKDY alebo Ako som si myslela, že už NIKDY nepôjdem do školy


Ahoj decká!

Dnes sa chcem s Vami podeliť o jednu novinku v mojom živote, pretože je to pre mňa veľká vec a ako to už pri veľkých veciach býva, mám zmiešané pocity. Aj keď som si po vysokej povedala, že ma do školy už NIKDY NIKTO nedostane, už o pár týždňov do jednej nastúpim. Dôvod? Chcela by som si splniť ďalšie z asi tak triliardy snov a myslím si, že mi to práve štúdium umožní alebo aspoň uľahčí. 

V prvom rade som typ človeka, ktorý stále potrebuje na sebe pracovať, stále si niečo dokazovať. Mám rada ten pocit, že robím niečo užitočné, niečo pre seba, že robím všetko pre to, aby som nestagnovala, ale posúvala sa ďalej, mala sa lepšie, plnila si sny, bola spokojná. No a tiež mám jednu (nie vždy užitočnú) schopnosť, že keď ma niečo nadchne, už ma nič nezastaví. 

Mojou veľkou záľubou je písanie, fotografovanie, kreslenie. Celkovo som veľký fanúšik kreatívnej tvorby a je jedno, či má táto kreativita podobu vkusného interiérového doplnku, peknej webovej stránky, dych vyrážajúcej fotografie alebo obrazu. Obdivujem šikovných ľudí, ktorí sa so schopnosťou pretavovať nápady do niečoho hmatateľného alebo viditeľného už narodili, no cítim, že ja na tejto schopnosti ešte potrebujem pracovať. Posunúť svoju aktuálne dosť laickú úroveň, vedomosti a prístup na vyšší level. No a to je dôvod, prečo som sa rozhodla ísť študovať grafi, aj keď som si v minulosti veľmi priala, aby som do školy už nikdy ísť nemusela. 

Vybrala som si externú formu štúdia, keďže budem aj naďalej chodiť do práce a venovať sa časopisu. Aj keď mám voči štúdiu určitý rešpekt (je to predsa len záväzok - časový aj finančný), už sa veľmi teším na všetko, čo ma čaká, pretože cítim, že presne TOTO je to, po čom som dlho túžila. Naučiť sa robiť kvalitné fotografie a videá, pracovať so zvukom, vyvárať pekné webové stránky, robiť návrhy interiérov a reklamných predmetov, vedieť spropagovať weby, dokonca sa budeme učiť animovať hry. Keď som si čítala študijný plán tohto odboru, zdalo sa mi, že ho niekto vypracoval presne podľa toho, po čom moje srdce piští, takže moje rozhodnutie študovať vlastne ani nebolo rozhodnutím, lebo NEBOLO O ČOM rozhodovať. 

Samozrejme, od štúdia mám veľké očakávania a veľmi si držím palce, aby boli naplnené. Verím, že vďaka novým zručnostiam sa v budúcnosti budem môcť viac venovať kreatívnej tvorbe, pretože práca a celkovo život založený na informáciach, faktoch, pravidlách a podmienkach ma nenapĺňajú, práve naopak, cítim, že ma ničia. Chcela by som tvoriť vlastné veci, ktoré budú výsledkom tvorivej duševnej činnosti, nie urputného rozmýšľania. Inak povedané, chcem, aby to, čomu sa budem v budúcnosti venovať, vychádzalo zo srdca, nie z mozgu:D 

Ako ste na tom Vy? Išli by ste ešte do školy?:) Majte ešte pekný dník. 

nedeľa, 6. augusta 2017

Čo sa zmenilo po roku chodenia do fitka?


Ahoj decká!

Dnes sa s Vami podelím o moju skúsenosť s chodením do fitka, pretože mi už o pár dní končí ročná permanentka a ja, prirodzene, hodnotím, či táto investícia stála za to alebo nie. Možno aj Vy uvažujete nad tým, že by ste sa motivovali k cvičeniu permanentkou, ale nie ste si isté, či by ste ju využili, tak možno nejaké moje postrehy Vám pomôžu rozhodnúť sa.

Mňa ročná permanentka naučila najmä 2 veci. Po prvé, ak sa Vám cvičiť nechce, tak cvičiť nepôjdete - či už s permanentkou alebo bez nej, pretože nejaká dobrá výhovorka sa vždy nájde. A po druhé, ak si hneď od začiatku nastavíte nejaký rozumný režim a urobíte všetko pre to, aby ste ho neporušili, stane sa cvičenie pre Vás už po pár týždňoch zvykom, dokonca niečím, bez čoho nemôžete byť. Žiaľ, akonáhle z tohto režimu vypadnete, bude sa Vám cvičiť ťažie a tým pádom Vám cvičenie ani nebude robiť takú radosť. 

Myslím si, že iba zaplatenie permanentky k motivácii chodiť cvičiť nestačí. Treba si správne nastaviť mozog, usporiadať si čas a stanoviť si priority. Rýchlo zistíte, že ak máte na dnes večer naplánované cvičenie, nemôžete ísť s kamoškou, ktorá Vás práve zavolala von. Respektíve môžete, ale... Taktiež sa po príchode z práce nemôžete spontánne naládovať, lebo sa nedonútite ísť ani z domu, nieto ešte cvičiť. A neoplatí sa ani príliš ľahká večera, lebo potom vo fitku nebudete vládať. Skrátka, ak si kúpite dlhodobejšiu permanentku, ovplyvní to Vaše každodenné fungovanie možno viac, ako by ste čakali. Ale to nech Vás neodradí! Motivujte sa viacerými vecami - nie len permanentkou.

Napríklad oblečením. V obchodoch je toľko pekných a pohodlných vecí na cvičenie, že sa budete doslova tešiť, ako si konečne vyzlečiete čiernu sukňu z práce a dáte si ultra farebné legíny. Môžete si kúpiť štýlovú fľašu na pitie, pekný vak a ten najmäkší uterák na svete a uvidíte, ako rady budete tieto veci používať.

Permanentka je skvelá v tom, že nemusíte mať pri sebe hotovosť a ani rozmýšľať, čo a KAM si so sebou zoberiete, pretože nepotrebujete žiadne peniaze, chodíte stále na to isté miesto a keďže chodíte cvičiť pravidelne, máte väčšinu potrebných vecí stále zbalenú:)

Myslím si, že s permanentkou som chodila cvičiť určite častejšie ako by som chodila cvičiť bez nej. Prvých 5 mesiacov som chodila do fitka každý druhý deň, potom som cca 3 - 4 mesiace cvičila dosť nepravidelne, ale potom sa mi opäť podarilo nabehnúť na svoj režim. Celkovo mám v permanentke 12 mesiacov plus 2 zdarma, teda 14 mesiacov a aktuálne čerpám už ten posledný. Neviem posúdiť, či sa mi to oplatilo finančne, ale po všetkých ostatných stránkach určite áno.

Na dlhodobejšej permanentke je super to, že keď Vám fitko vyhovuje, bude to pre Vás akoby druhý domov. Po čase budete stretávať samé "staré známe" tváre, ktoré sa na Vás usmejú, budete mať svoju (alebo aspoň svoju obľúbenú) skrinku a budete vedieť, kedy je vo fitku najmenej ľudí a práve vtedy budete chodiť cvičiť Vy, lebo PRÁVE VTEDY si super zacvičíte. Teším sa, že aj ja som mala šťastie na dobré fitko, lebo rok je predsa len dlhý čas na to, aby sa tam človek cítil zle. Samozrejme, nejaké tie chybičky krásy by sa aj v tomto fitku našli, ale nebolo to nič zásadné. Pri cvičení som si vždy výborne oddýchla, "vypla" od všetkého a od všetkých, dokonca práve vo fitku som dostávala tie najlepšie nápady na nové obrazy, nové články do časopisu či pekné myšlienky do svojej knižky, takže to bolo pre mňa asi veľmi inšpiratívne miesto v tomto smere:) 

Čo sa týka výsledkov môjho cvičenia, tak tu sa žiadne extrémne premeny nekonali, ale to ani nebolo mojím cieľom (?) Možno ste čítali môj článok o tom, ako sa mi pred pár rokmi podarilo schudnúť 7 kíl (nájdeš tu) a od vtedy mi ide hlavne o to, aby som si postavu udržala, keďže mám sedavú prácu a celkovo sa aj vo svojom voľnom čase dosť nasedím. Mimochodom, zistila som, že my ženy - aj keď schudneme, chodíme pravidelne cvičiť a máme dosť rokov na to, aby sme sa už mali rady také, aké sme a neriešili sprostosti - AJ TAK máme raz za čas taký ten shit day, kedy sa cítime tučné a škaredé:D

Za mňa bola teda ročná permanentka rozhodne dobrá voľba a možno sa po nejakom čase k permanentke opäť vrátim. Teraz sa mi však žiada jednak urobiť si pauzu od fitkového prostredia a chodiť napríklad plávať alebo behať na hrádzu, kým je na to počasie, ale čaká ma aj jedna zmena v mojom živote, o ktorej Vám už čoskoro napíšem a kvôli ktorej neviem, ako by to bolo s chodením do fitka, teda počkám, kým sa všetko trošku utrasie. 

Chodíte cvičiť? Máte permanentku alebo cvičíte bez nej? Majte ešte krásny dník:)

pondelok, 31. júla 2017

Aká je práca šéfredaktorky?


Ahoj decká!

Už je to vyše roka, čo sme začali vydávať GRANT (o mojom nadšení zo splneného sna si môžete prečítať v tomto článku). Aj keď sa môže zdať, že práca šéfredaktorky je iba o rozdeľovaní úloh, sledovaní termínov, čakaní na články od redaktorov a tramtadadá, zrazu máte na konci mesiaca v rukách nové číslo, nie je to tak. Sme malá redakcia, kde šéfujem skôr sama sebe ako iným, ale najmä - každému jednému z nás úprimne záleží na tom, aby každé ďalšie číslo bolo lepšie ako to predchádzajúce. No a ako vyzerá také moje šéfredaktorovanie?:)

Každý druhý mesiac má náš redakčný tím poradu, na ktorej brainstormujeme koncept nového čísla. Všetky nápady si zapisujem a postupne vytváram obsah. Po porade máme obvykle vymyslené dve tretiny nového čísla, zvyšnú tretinu vymýšľame "zapochodu" - popri tom, ako pracujeme na už odsúhlasených článkoch. Gro redakcie tvoria celkovo traja ľudia - majiteľ spoločnosti, v ktorej pracujem ako projektová manažérka, grafik a ja. Okrem nás sa na tvorbe časopisu podieľajú 2 interné redaktorky, ale dávame priestor aj externistom. Ja sama som aj redaktorka a do každého vydania prispievam cca 3 - 4 článkami.

Okrem písania vlastných (autorských) článkov spracovávam informácie z rôznych oficiálnych zdrojov (ministerstiev, zákonov, agentúr...), robím rozhovory, nábory nových redaktorov, gramatickú, štylistickú a formálnu korektúru všetkých článkov, komunikujem s redakčným tímom a posúvam už hotové články na spracovanie grafikovi, vyhľadávam fotografie v databankách, vyberám fotografiu na titulnú a zadnú stranu, píšem úvodník, vyberám nadpisy na titulku, robím finálnu kontrolu celého čísla pred tým, ako sa definitívne uzavrie, spravujem webovú stránku a facebookový profil časopisu, vystavujem faktúry, rozosielam nové číslo predplatiteľom, realizujem marketingové kampane a, samozrejme, neustále uvažujem, ako by sme mohli časopis vylepšiť a lepšie ho spropagovať.  

Je jasné, že toto všetko nie je práca na pár hodín. Navyše po tom, ako sme v januári tohto roka prešli z mesačného bezplatného vydávania na spoplatnený dvojmesačník, príprava časopisu nie je už len naša záľuba, ale aj záväzok. Minulý rok, keď bol časopis voľne dostupný, sme občas pár dní meškali s jeho vydaním alebo sme si nerobili ťažkú hlavu z toho, keď sa nám do nového čísla nepodarilo získať zaujímavý rozhovor. Teraz však máme "tam na druhej strane" predplatiteľov, ktorí na náš výstup čakajú a my si nemôžeme NECHCEME dovoliť niekoho sklamať, priniesť mu odfláknuté číslo a pokrčiť plecami štýlom "ups, tak tento mesiac to nevyšlo...". GRANT je odborný časopis a našimi čitateľmi sú najmä podnikatelia, majitelia a manažéri súkromných spoločností, starostovia, primátori, zástupcovia odbornej verejnosti a tretieho sektora, teda náročné publikum, ktoré si nás neotvára s cieľom skrátiť si chvíľu, ale získať cenné informácie pre svoje ďalšie fungovanie.

Možno minulý rok, keď sme začínali, som sama neverila, že dokážeme fungovať, prinášať stále nové a nové články a zaujať toľko ľudí, no počet predplatiteľov GRANTu každý mesiac rastie a ten pocit, keď mi príde na e-mail nová objednávka alebo hotové číslo od grafika, je jedným z tých najkrajších:)

Snívali ste aj Vy niekedy o práci šéfredaktorky? Časopis s akým obsahom by ste najradšej tvorili? Aký časopis - a nemyslím len odborný - v súčasnosti najradšej čítate? 

Prajem Vám ešte krásny večer.